Prečo sa otcovia tak často držia bokom a svojim manželkám prenechávajú náboženskú výchovu svojich detí?

Príčin je veľa. Mnohých otcov od rodín vzďaľuje ich náročné zamestnanie. Málo sú doma, a preto trávia so svojimi deťmi málo času, často prichádzajú domov, keď sú už najmenšie deti v posteli – a to už je neskoro na spoločnú modlitbu! Hlbší dôvod tohto stavu môže byť aj ten, že mnoho otcov o svojich otcovských schopnostiach dokonca pochybuje, často to počúvam: „Manželka to vie oveľa lepšie ako ja… Ja sa cítim taký nemotorný a neohrabaný…“
Dieťa však potrebuje oboch rodičov. Otec a matka sa predsa vzájomne dopĺňajú. Vôbec nie je dôležité, že „manželka to robí lepšie ako vy“ (aj keď to nie je vôbec isté), vašu rolu nikdy nemôže nahradiť. Pre vaše dieťa bude oveľa lepšie, keď sa do kresťanskej výchovy, akokoľvek neohrabane, zapojíte aj vy, ako keď ju celkom prenecháte svojej manželke, nech je akokoľvek schopná a zbožná. Plňte svoje materské či otcovské poslanie ako najlepšie viete, neznepokojujte sa svojimi obmedzeniami a nedostatkami. Ježiš rozmnožil päť chlebov a dve ryby a nasýtil nimi zástupy. Rovnako rozmnoží aj naše nedokonalé snaženie a úsilie.
Otcovi však musí matka poskytnúť priestor. „Sťažovala som sa, že sa môj manžel o náboženskú výchovu našich detí vôbec nestará,“ rozpráva Helena. „No v hĺbke duše som bola presvedčená, že to ani nevie. Iba čas od času sa nechal prehovoriť, aby bol prítomný na našej večernej modlitbe, ktorú som však viedla celkom sama. Potom som sa nečakane ocitla v nemocnici a veci mali voľný priebeh. Od detí som sa dozvedela, že počas mojej neprítomnosti sa manžel s nimi každý večer modlí, a dokonca im rozpráva biblické príbehy. Pochopila som, že som mu doteraz neumožňovala zaujať miesto, ktoré mu prináleží. Nevedomky som mu nedala možnosť zapojiť sa do kresťanskej výchovy, každú jeho snahu som marila.“ Poznám veľa podobných prípadov. A preto by sme nemali dlho čaakť s otázkami: Dovolím manželovi plniť jeho úlohu kresťanského vychovávateľa? V čom by som mala trochu ustúpiť do pozadia a uvoľniť miesto, ktoré mu prináleží?…
A na druhej strane je dôelžité, aby si aj otcovia položili otázky: Nevyvliekam sa tak trochu zo svojej zodpovednosti za kresťanskú výchovu našich detí? Ako sa jej môžem zúčastniť?…
(Christine Ponsardová: Víra v rodině, Karmelitánské nakladatelství, zdroj: www.vira.cz)