Od počiatkov cirkvi bola Veľká noc hlavným a ústredným sviatkom. Kresťania oslavovali vzkriesenie svojho Pána. Radovali sa z toho, že láska zvíťazila nad smrťou, a že prostredníctvom vzkriesenia už máme podiel na naplnenom živote Ježiša Krista.

Výrazom tejto veľkonočnej radosti sa stali aj mnohé piesne. Spievame takto radostne aj my? Tešme sa a spievajme, spievajme v každý čas. Aj keď nás trápi bolesť, starosti a rôzne problémy.

Spievajme Haleluja už tu na zemi,
kde sme ešte plní starostí,
aby sme raz mohli spievať Haleluja v istote…
Spievajme Haleluja dnes –
nie preto,
aby sme sa tešili z pokoja,
ale aby sme našli útechu v trápení.
Tak ako to robili kedysi pútnici:
Spievaj, a kráčaj ďalej!
Spevom sa teš v núdzi,
nebuď namrzený!
Len spievaj a kráčaj ďalej!
(Sv. Augustin)

Vo viere v Ježišovo vzkriesenie môžeme prežívať vzkriesenie aj my sami na sebe a navyše môžeme k životu prebúdzať aj druhých. Mnohí však aj napriek tomu ostávajú radšej ležať v hrobe svojho strachu a rezignácie, svojich sklamaní a zranení. Zariadili sa v hrobke, pretože majú strach zo života. Avšak strnulosť hrobu bola premenená na kvitnúcu záhradu. Putá, ktoré bránili životu, sú dávno rozviazané! Prinášajme smelo toto posolstvo ľuďom okolo seba, aby aj oni mohli prostredníctvom Kristovho vzkriesenia objaviť v sebe nový život.
(A. Grünn)

Haleluja! Spása, sláva i vláda nášmu Bohu! (Zjavenie 19,1)