Predstavte si temný park, o ktorom viete že na jeho jednom konci operuje gang mladých násilníkov, na druhom si na pieskovisko chodí vyberať svoje obete niekoľkokrát trestaný pedofil, a uprostred sa schádzajú díleri drog. Pustili by ste tam svoje dieťa hrať sa každý deň a bez dozoru? Asi ťažko.

Avšak nad tým, že deti trávia denne čas na internete, sa pozastaví málokto. A pritom internet môže byť práve takým istým nebezpečným parkom…
Naše deti vyrastajú vo virtuálnom svete. Odborníci o nich hovoria ako o „internetových domorodcoch“, naopak, generácia dnešných rodičov je označovaná ako „internetoví prisťahovalci“. Pre nich je ešte stále rozdiel medzi činnosťami on-line a off-line. Deťom tento svet splýva. Sú schopné písať si cez mobil s kamarátmi, ktorí sedia vedľa nich…

Internet však nie je vždy bezpečné miesto. Čo všetko môže deťom, mládeži, ale aj dospelým, hroziť?
– obťažovanie „lovcom“
Pribúda prípadov, keď narušení ľudia vyhľadávajú cez internet svoje obete. A môžu byť nimi aj malé deti. V lepšom prípade ide „len“ o drankanie nahých či polonahých fotiek, v horšom nútia vytipované obete vyzliekať sa, či robiť perverznosti pred webkamerou, v najhoršom lákajú na schôdzku, z ktorej sa dieťa už nemusí vrátiť. Šokuje vás to? Taká je však realita. Viete, s kým vaše dieťa na internete komunikuje? Viete, aké navštevuje stránky?
– vydieranie a iné formy šikany
Všeobecne sa dá povedať, že medzi mladými narastá agresivita. Živí ju televízia a počítačové hry, kde je považovaná za prednosť a predmet obdivu. Vieme, že šikana je dosť rozšírená na školách, no práve moderné komunikačné prostriedky sú dnes jej najčastejším dejiskom. Dá sa lepšie skryť a jej prejavy bývajú často tvrdšie a deštruktívnejšie ako klasická šikana. A dôvod na voľbu obete? Stačí byť iný, napríklad aj kresťan v kolektíve neveriacich.
– zneužitie dát na sociálnych sieťach
Ten, kto dnes nemá profil na facebooku, ako by ani nebol. Aj ja ho mám. Dôležité je však vedieť, že hlavným dôvodom vzniku a aj prevádzky tejto siete bolo a je sledovanie ľudí. A preto musíme byť veľmi obozretný pri zverejňovaní svojich dát a materiálov. No mladí ľudia sú často veľmi naivní. Žiaľ, aj mnohí dospelí. Niektoré mamičky cítia potrebu podeliť sa s fotkami svojich nahých ratolestí a vôbec si neuvedomujú, že o pár rokov sa práve tieto snímky môžu prostredníctvom jediného facebookového „priateľa“ dostať napr. k spolužiakom jej dieťaťa a stať sa tak príčinou posmechu a ponižovania… Alebo sa dostanú do celkom iných rúk…
– vírusy a iná „háveď“
Tvorcovia vírusov sú stále dômyselnejší, hackeri šikovnejší a užívatelia počítačov dôverčivejší. V poslednom čase sa vírusy šíria už aj v mobilných telefónoch, v ktorých len málokto má antivírusový program. V lepšom prípade taká háveď váš počítač len spomalí, v horšom vám vymaže programy, a v tom najhoršom monitoruje vašu obývačku prostredníctvom vašej webkamery ovládanej na diaľku alebo „číta“ vašu klávesnicu, keď píšete heslo do internetbankingu.
– čo by deti nemuseli vidieť
Na prvom mieste je to určite pornografia. 16% všetkých webových stránok tvoria pornostránky. Pornografia sa ponúka všade, deti sa teda k nej dostanú, aj keď ju samé priamo nevyhľadávajú. A pritom to dnes už nie sú len fotografie nahých žien. Pribúda tvrdých videoscén, mučenia a iných zvrhlostí. Deti však vyhľadávajú aj iné násilie, často na odporúčanie svojich kamarátov. Virtuálne násilie a bolesť v počítačových hrách a filmoch ich už totiž nevzrušuje. „Kečupová“ krv už neláka. Krv musí byť skutočná – preto letia zábery rôznych popráv, mučenia a nehôd. Okrem toho existujú aj stránky, kde si mladí navzájom radia, ako sa zbaviť napätia napr. rezaním sa či ako spáchať samovraždu.
– závislosť od moderných medií
Trávi vaše dieťa všetok svoj voľný čas pri počítači, hrá na ňom alebo v mobile hry každý deň? Nechce ísť s vami na chatu, lebo tam nie je signál? Potom má zrejme problém so závislosťou, ktorá môže byť rovnako nebezpečná ako napr. závislosť od hracích automatov. Dnešná mládež sa už nevie zabaviť. Najčastejším slovom v statusoch na facebooku je „nuda“. A práve hry v počítači či v mobile dokážu vtiahnuť dieťa do deja. Navyše sú mnohé navrhnuté práve tak, aby závislosť priamo spôsobovali. Avšak nemôžeme za to tak trochu aj my, rodičia? Nie je pre nás jednoduchšie pustiť dieťaťu počítač či televízor, ako si s nimi zahrať obyčajnú hru, prečítať si nejaký príbeh alebo sa s nimi len tak porozprávať?

Nás sa to netýka?
Čo teda robiť? Vyhlásiť internet za nástroj diabla a odpojiť sa? To asi nepôjde. Pre mnohých z nás je počítač pracovným nástrojom a internet súčasťou výkonu práce. Pre generáciu našich detí je takou samozrejmosťou, že by už bez neho neobstáli. A to nielen pred deťmi. Aby dieťa v kolektíve prijali, nesmie príliš vytŕčať. Mnohí učitelia dnes vyžadujú od detí ovládanie počítača, počítačová gramotnosť je často dôležitejšia ako ovládanie materinského jazyka.
Je však dôležité vedieť o nebezpečenstvách, ktoré číhajú na internete. A snažiť sa deti chrániť – podobne ako pred tým parkom spomínaným v úvode. A musíme diferencovať podľa veku. Pri malých deťoch stačí využiť technologické nástroje kontroly – používať počítač len v určené hodiny či dni, povoliť len určité stránky atď. So staršími deťmi treba o možných rizikách hovoriť. Nie im len nadávať alebo ich strašiť. A hlavne s deťmi tráviť čo najviac času. Potom nebudú hľadať záujem a porozumenie cudzích na podozrivých webových stránkach a sociálnych sieťach.
Niekedy si kresťania myslia, že ich deťom nič nehrozí. Sú predsa odmalička vychovávané v Božej bázni! Taký postoj však spôsobuje to, že deti sa nevedia brániť nebezpečenstvám internetu. Preventívnym prednáškam na školách sa venujem už 17 rokov a myslím si, že aj zbory a farnosti sú miestom, kde je podobná osveta prínosom.
(Podľa časopisu Život víry 2013/6 upravila BTM. Autor, Mgr. Vladimír Vácha (KS, Praha) je lektorom ACET a spolupracovníkom Národného centra bezpečnejšieho internetu.)