Tohtoročná zima sa akosi nechcela vzdať svojej vlády nad prírodou. Neustále sa nám pripomínala a to nielen drobným poletovaním snehu. Dni sa síce predĺžili, ale víchrice a pľušť skôr evokovali jeseň ako jar. Mnohí z toho boli už deprimovaní. Napriek tomu sme všetci dobre vedeli, že jar určite čoskoro príde. Štvoro ročných období sa totiž pravidelne strieda – podľa poriadku, ktorý dal prírode sám Boh, Stvoriteľ.

Aj v našom živote sa striedajú rôzne obdobia: čas radosti a plaču, čas smútku, bojov a zase pokoja. Každoročné víťazstvo jari nad zimou nám pripomína naše vlastné životné zápasy, prehry a víťazstvá. Z vašich listov vieme, že mnohí z vás ste prežívali krutú zimu plnú skúšok. Ďalší žijete v neľahkom tieni jesene života, ktorý prináša pokročilý vek a všetky jeho prejavy. Avšak tak, ako slnko na jar prebudí prírodu a zahladí všetky zvyšky zimy, aj človek má svoje „Slnko“ – Pána Ježiša, ktorý vie povzbudiť, zahojiť rany a použiť každú našu situáciu na niečo dobré.
Spomínam si na jednu z nich. Mala som vtedy osemnásť. Na obede v jedálni som sa rozprávala s jednou pani, ktorá si ku mne prisadla. Zrazu mi povedala: „Vy ale máte peknú pleť, ako zamat!“ Na druhý deň som mala úraz – obarila som si tvár! Ešte po týždni som ju mala napuchnutú a hýriacu všetkými farbami. Ani som poriadne nevidela. Pre bolesti som nespávala. No nemohla som na nič myslieť ani sa modliť. Ako to dokázal Pán Ježiš v takých bolestiach? Pozerala som sa na okno, jeho rámy tvoria kríž. Myslela som na to, čo všetko na ňom Pán Ježiš okúsil za naše hriechy, aj za tie moje. A uvedomila som si, že hoci ja teraz nedokážem naňho myslieť tak, ako by som chcela, On na mňa myslí stále. Koľko povzbudenia mi priniesla táto skúška do iných bojov v budúcnosti!
Osobná viera vo víťaziaceho Krista zaháňa strach a beznádej. Viera v Božiu lásku, to sú ruky, ktoré prijímajú pomoc a nové skutočnosti aj vo chvíľach, keď je človek bezradný. Pán Ježiš je stále rovnaký a rovnako blízky každému – na vzdialenosť úprimnej modlitby. A tak aj vám všetkým prajem prežívať dôkazy Božej blízkosti každý deň. (Libuše Ranšová)

Menej s ľuďmi, viac s Bohom počítaj.
Menej vzdychaj, viac spievaj.
Menej k zemi, viac k nebu sa dívaj.
Menej sa hnevaj, viac sa modli.
Menej hovor o láske, viac miluj.
Menej vyčítaj, viac povzbudzuj.
Menej sľubuj, viac splň.
Menej nariekaj, viac Bohu ďakuj.
Menej posudzuj, viac potešuj.
Menej sa rozčuľuj, viac odpúšťaj.
Menej ber, viac dávaj.
Menej o terajšie veci, viac o večné bohatstvo sa staraj.