Ťažké a bolestivé je pomyslenie, že mnohí svoj život v skutočnosti vôbec nežijú. Nežijú, pretože nevidia. A nevidia, pretože sa na svet, na veci, na svoju rodinu, či na ostatných ľudí pozerajú len svojimi očami. Aby človek správne videl, musí sa na každú udalosť, na každú vec a na každého človeka pozerať Božími očami. Totiž len ten, kto sa ponorí do Boha, kto ho spozná ako Lásku, kto uverí v túto Lásku, uvidí a pochopí, že všetko, čo Boh chce alebo dopustí, je pre moje dobro a moju svätosť.
Totiž radosť a utrpenie, zrodenie a smrť, úzkosť aj jasot, porážky aj víťazstvá, stretnutia, poznanie, práca, choroba, nezamestnanosť, vojny a katastrofy, detský úsmev, materská láska… – to všetko je stavebnou hmotou pre našu svätosť.
V tomto svete je každý človek stredom, lebo zákonom všetkého je láska. A ak máme podľa vôle Najvyššieho (aby sme zachovali božskú a ľudskú rovnováhu svojho života) vždy milovať nášho Pána aj bratov, vôľu Božiu aj to, čo Boh dopúšťa, tak potom sú nám ostatné bytosti k službám, či už si to uvedomujú alebo nie, a vo svojom živote konajú z lásky k nám. Lebo skutočne tomu, kto miluje, slúži všetko na dobré (Rímskym 8, 28).
So zastretými a neveriacimi očami veľmi často nevidíme, že každý jednotlivec aj všetci ľudia sú stvorení ako dar pre nás a my zase ako dar pre nich. Ale je to naozaj tak! Tajomné puto lásky spája ľudí a veci, riadi dejiny, určuje cieľ národov aj jednotlivcov, avšak pri zachovaní ich plnej slobody.
Keď človek celkom odovzdaný Bohu prijme za svoj zákon „vieru v lásku“ (1 Jána 4, 16), tak sa mu po určitom čase zjaví Boh (Ján 14, 21). Dostane nové oči a vidí, že z každej skúšky zbiera nové plody, po každom boji prichádza víťazstvo, z každej slzy vykvitne nový úsmev, pretože Boh je Život. Dopúšťa utrpenie a zlo, aby mohlo vzniknúť väčšie dobro. Pochopí, že Ježišova cesta nevrcholí krížovou cestou a smrťou, ale zmŕtvychvstaním a vstúpením na nebesia.
Potom ľudský spôsob pozerania sa na veci zmizne a stratí svoj zmysel a žiadna horkosť už neotravuje krátke radosti pozemského života. Melancholické príslovie: „Niet ruže bez tŕnia“ stráca zmysel a vlna lásky, ktorá všetko pretvára a do ktorej Boh človeka vtiahol, mení príslovie v jeho opak: „Niet tŕnia bez ruží…“ (Chiara Lubichová)
