Pane, zdá sa mi, že sa okolo mňa všetko rozpadáva na drobné kúsočky. Každý chce zo mňa kúsok. Príliš veľa je toho, čo treba urobiť a ja mám príliš málo síl. V hlave mi víria mnohé myšlienky, srdce mi ide puknúť.

Pane, kde si? Cítim sa ako učeníci na mori uprostred búrky – vlny sú pre mňa príliš vysoké. Môj výkrik je rovnaký ako ten ich: „Nech už niekto zobudí Ježiša – veď sa potopíme!“ Knieža Pokoja – potrebujem Ťa! Nebeský Otče, Ty, ktorý nikdy nespíš a nedriemeš, zober ma do svojich ochranných dlaní! Aby som tam našla upokojenie. Aby som našla pokojné miesto, kde si môžem položiť hlavu na Tvoju hruď a počuť biť Tvoje láskavé srdce. Tam sa cítim bezpečne, vediac, že Ty všetko na dobré obrátiš. Modlím sa takto s vierou v Pána Ježiša Krista. Amen.
(Fule Lajos, voľne preložila: K. Kvačková)

Spomínať na zázraky, je dobré

Pri míľniku života s vierou zastať,
obzrieť sa späť,
s vďačným srdcom na minulosť spomínať,
na zázraky spomínať – je dobré!

Vidieť, že na každej ceste nás verná
a mocná ruka sprevádzala,
že každý Jej počin bol pre dobro naše:
Na zázraky spomínať – je dobré!

Vidieť, ako nám cez všetky búrky a boje
Verný Majster nezištne pomáhal,
ako nám do tmavých nocí svetlo prinášal.
Na zázraky spomínať – je dobré!

Obzrieť sa do minulosti späť,
sčítavať mnohé dobrodenie,
silu, milosť, odpustenie…
Na zázraky spomínať – je dobré!

Pri míľniku života chválu vzdávať.
V ďakovaní pochopiť nepochopiteľné
a na zázraky spomínať – je dobré!

Je dobré –
s vďačným chválospevom
padnúť na kolená
a s vierou vykročiť rozhodným krokom,
kam nás volá
a viesť bude nebeský hlas!

(T. E. – prekl. K. Kvačková)