Jedno dieťa raz pozorovalo deduška pri písaní. Odrazu sa ho spýtalo:
„Deduško, to píšeš príbehy, ktoré sme spolu prežili? Je to rozprávanie o mne?“

Deduško prestal písať, usmial sa na vnúčika a povedal:
„Áno, píšem o tebe. Avšak dôležitejšia ako slová je tá ceruzka, ktorou píšem. Veľmi by sa mi páčilo, keby si sa na jej podobal, keď vyrastieš.“
Chlapček sa na ceruzku zvedavo pozrel, ale nič zvláštne na nej nevidel. Sklamane sa spýtal:
„Čo je na nej také výnimočné?“
Deduško odpovedal:
„Všetko záleží na spôsobe, ako sa na veci pozeráš. Ceruzka má päť vlastností. Ak sa ti ich v živote podarí udržať, spravia z teba človeka žijúceho v pokoji so všetkými ľuďmi.

Prvá vlastnosť: Môžeš robiť veľké veci, ale nikdy nezabudni, že existuje ruka, ktorá riadi tvoje kroky. Tú ruku nazývame Bohom, On ťa vždy povedie podľa svojej vôle.

Druhá vlastnosť: Občas musíš prestať písať, musíš použiť strúhadlo. Ceruzke síce spôsobí trochu utrpenia, no jej hrot bude lepší, ostrejší. A tak aj ty musíš byť schopný vydržať bolesť, pretože to z teba urobí lepšieho človeka.

Tretia vlastnosť: Keď píšeš ceruzkou, máš vždy možnosť použiť gumu a vymazať všetko, čo si napísal zle. Nauč sa vždy napraviť všetko, čo si pokazil. Ešte lepšie je hovoriť a konať tak, aby si nemusel nič gumovať a opravovať.

Štvrtá vlastnosť: Na ceruzke nie je najdôležitejšie drevo či jej tvar, ale náplň, jej vnútro. Preto aj ty sa neustále staraj o to, čo sa deje v tvojom vnútri.

Piata vlastnosť: Vždy po jej použití ostane čiara. Podobne by si aj ty mal vedieť, že všetko, čo v živote urobíš, zanechá určitú stopu. Dobre si teda uvedom vždy všetko, čo robíš.“

Niekedy sa aj ja pozerám na „písmo svojho života“ namiesto toho, aby som sa díval na ceruzku, ktorou píšem – na jej vlastnosti. Starať sa o vnútro je veľmi dôležité. No a občas treba „ostrúhať špičku ceruzky“ svojho života a svojej osoby, aby som mal zbrúsené všetky ostré hrany, aj keď mi to prinesie bolesť…
 
(José Carlos Bermejo: Další příběhy pro uzdravení duše, Karmelitánské nakladatelství)