Všetci poznáme túžbu malých detí mať všetko a hneď. Deti hľadajú bezprostredné potešenie, len ťažko dokážu veci odkladať a čakať.

Život a skúsenosť postupne posilnia tú ich časť, ktorá sa volá „dospelý“, tzv. dobré „ja“, ktoré je schopné odložiť bezprostredné potešenie kvôli vzdialenejšiemu cieľu. Jeho dosiahnutie však bude trvať dlhšie, nehovoriac o ťažkých etapách, ktoré treba prekonať. Bez trpezlivosti a výdrže by sme sa nemohli naučiť nič, každého by hneď po prvej hodine odradilo škrípanie huslí či kopance do lýtka pri futbale! Len málo žiakov by išlo do školy len z vlastnej vôle a aj v pracovnom živote by sa situácia pekne skomplikovala, keby každý chodil do roboty len vtedy, keď by sa mu chcelo… Preto bola zavedená povinná školská dochádzka spojená s mnohoročným sebazapieraním, ktorého cieľom je naozaj sa niečo naučiť.

A hoci všetky udalosti môjho života neprichádzajú od Boha, môžem ich prijímať ako príležitosti k zmene a vnútornému pretvoreniu. Tak budem mať naozaj pocit, že postupujem po ceste ďalej a že v skutočnom žití mi nebráni stav, v ktorom žijem, ale spôsob, akým prijímam veci okolo seba.
Pracujem na svojom pocite spokojnosti? Moje manželstvo nie je najlepšie, ale iní žijú sami. Moja práca je zložitá a únavná, ale iní práci nemajú. Cítim sa vo svojom živote uzavretý, ale iní sú naozaj zavretí vo väzení. Môj byt je príliš malý, ale niektorí nemajú žiadnu strechu nad hlavou. Moje dni by som zhrnul jediným slovom – všednosť, ale v iných krajinách je vojna. Môj život je komplikovaný, ale iným vybuchujú pod nohami míny, ktoré ich mrzačia.

Čo keby som si povedal, že všetko sa to deje pre moje dobro? Tlačí ma to von z môjho životného priestoru a učí ma reagovať iným spôsobom? Ak to budem brať takto, tak budem môcť chápať a spolu prežívať zážitky mnohých ľudí na tomto svete.

Naučil som sa vnímať to, čo mám, viac ako to, čo nemám, a radovať sa z toho? Je to cvičenie na každý deň. A nebráni mi to robiť nevyhnutné zmeny. Ak chcem zotrvať v situácii, v ktorej sa práve nachádzam, musí to byť jednoznačná voľba. Ak chcem niečo zmeniť, musí to byť taktiež jednoznačná voľba s tým, že prijímam všetky následky. Potom sa nebudem sťažovať a stavať sa do úlohy obete. Práve v tejto oblasti ma Boh prichádza oslobodiť zo zajatia, v ktorom som – zo zajatia vlastnej psychiky. A ja sám som za svoje uväznenie zodpovedný.

(Yves Boulvin)