O Martinovi Lutherovi sa rozpráva jeden príbeh z čias, keď intenzívne prežíval problémy a starosti.

Celé dni jeho príliš vážna a ustarostená tvár „obšťastňovala“ rodinu a tlmila jej život. Raz ráno prišla jeho manželka na raňajky celá v čiernom – akoby sa chystala na pohreb. Martin Luther sa jej celý prekvapený spýtal, kto zomrel. Ona odpovedala: „Martin, to, ako sa v poslednom čase správaš, ma presviedča, že Boh zomrel. Tak som pripravená ísť na jeho pohreb.“ Jej jemné a účinné napomenutie zasiahlo Luthera priamo do srdca. Pod dojmom tejto lekcie sa rozhodol, že už nikdy nedovolí svetskému hnevu, depresii, problémom a ťažkostiam či pocitu márnosti zvíťaziť. A tak mohol zvolať spoločne s Pavlom: Vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo v našom Pánovi Ježišovi Kristovi! (1. Korintským 15,57)