Hovorí sa, že Vianoce sú pôvodne pohanské sviatky a cirkev si ich len privlastnila. Je to pravda?

Toto tvrdenie je naozaj dosť časté, vyskytovalo sa taktiež vo väčšine ateistických príručiek. Dôvod je celkom pochopiteľný. Tomu, kto nežije v kresťanskej viere, takmer alebo aj celkom uniká, čo vlastne kresťania na Vianoce oslavujú.
Stromček, dávanie darov v určitom čase, prípadne špeciálne jedlo (u nás vyprážaný kapor) sú prvky, ktoré nájdeme aj v pohanstve. Lenže kresťan na Vianoce neslávi nič z toho (aj keď si ozdobí stromček, rozdá dary a vypraží kapra), on oslavuje dar narodenia Ježiša, pravého človeka a pravého Syna Božieho, oslavuje tajomstvo vtelenia. A to nemôže sláviť ani pohan, ani Jehovov svedok, pretože takto Ježiša Krista ani jedni ani druhí nechápu a nevyznávajú.

Ako sa určil dátum vianočných sviatkov?

To je iná vec. Hoci je Ježiš historickou postavou, presný dátum jeho narodenia nemôžeme zistiť. Avšak deň Ježišovho narodenia, čiže príchod Božieho Syna na tento svet, sa začal sláviť pomerne skoro, už v prvej štvrtine 4. storočia. O tom existujú doklady. Na kresťanskom východe sa začalo s oslavou 6. januára. To bol dátum jedného pohanského sviatku v Alexandrii: „Narodenie božského eonu“. Na kresťanskom západe (v Ríme) sa oslavovalo 25. decembra a to bol zase dátum starého pohanského sviatku „Narodenie večného slnka“. Západ aj východ sa o tieto dátumy navzájom „obohatil“, v západnej (latinskej) cirkvi sa potom obsahom sviatku 25. decembra stala oslava Ježišovho vtelenia a 6. januára jeho zjavenie sa ľuďom (Epifania). Neskôr, po storočiach, prekryla tento obsah sviatku úcta k trom svätým kráľom (počet tri bol odvodený od troch kráľovských darov, ktoré mágovia priniesli Ježišovi).
Zhrnutie: obsah Vianoc je kresťanský, dátum bol zrejme zvolený ako „prekrytie“ pohanského sviatku. Vianočné zvyky majú pôvod pohanský aj kresťanský a pre pochopenie kresťanského obsahu Vianoc nemajú podstatný význam. Zmysel Vianoc je vyjadrený v evanjeliách, ktoré sú časťou Biblie. (Aleš Opatrný)