Uverejnené

HÁDANKA PRE VŠETKÝCH 2006 – SPRÁVNE RIEŠENIE

Po prvýkrát sme pripravili súťaž aj pre dospelých. Boli sme zvedaví, či bude o ňu záujem. Milo ste nás prekvapili svojou snahou, vedomosťami a záujmom. Niektorí sa síce sťažovali, že úlohy sú ťažké. Ale veď sme nemohli dať na všetky obrázky tie najtypickejšie zábery! Bola to súťaž, tak v nej museli byť aj ťažšie úlohy! A predsa niektorí z vás identifikovali správne všetky zábery, aj keď sa museli trošku potrápiť.

Vaše ohlasy a námety

– Chcela by som sa Vám poďakovať za zaujímavú súťaž Hádanka pre všetkých. Pri hľadaní správnych riešení som sa nielen potrápila, ale hlavne pobavila a poučila. Viaceré z objektov na obrázkoch som vôbec nepoznala a obr. č. 10 mi dal poriadne zabrať. Nakoniec som to všetko zvládla – aspoň dúfam, že všetky odpovede sú správne. Ku každému obrázku pripájam aj charakteristiku, ktorú som našla pri hľadaní. Ešte raz Vám ďakujem za poučnú a zábavnú súťaž a prajem veľa úspechov do ďalšej práce. Zdraví Vás V. S. (Trnavá Hora)
– Osobne sa mi niektoré obrázky zdali nie veľmi šťastne vybraté do súťaže, napr. obr. č. 5, 10, 11, 18 – sú to málo známe miesta (aspoň pre mňa) a dalo mi naozaj zabrať aspoň odhadnúť, čo by to mohlo byť. V budúcnosti by som navrhovala vybrať do súťaže dominanty ako napr. mesto Prešov, Košice, Trenčiansky hrad, Bojnice, Stará Ľubovňa, Zvolenský zámok, Vyšné Ružbachy a pod. Myslím si, že by lepšie vystihovali Slovensko ako také. (B. R., Prešov)
– Takmer všetky Vami zverejnené miesta som, vďaka Bohu, navštívil. S deťmi sme boli počas prázdnin na bicykloch na Devíne. Odporúčam každému. Navštívili sme aj blízky hrad Pajštún, Plavecký hrad, Marianku aj rakúsky Angern a Marcheg. Spomienky sú trvalé. Všetko stojí za naše povšimnutie, každý dom, každý strom, každé vtáča i kvietok, farebné motýle, zurčiace potoky, lenivé slimáky, nádhera hríbov a hmyzu v lese, meniace sa obrazy na nebeskej oblohe. Najcennejšie je všímanie si človeka človekom! (B. M., Vysoká pri Morave)
– Osobne si myslím, že za pozretie stojí hrad Beckov a Uhrovec – či už hradom, Jankovým vŕškom, kde sú bunkre z II. sv. vojny, tanky, pamätník… Turisti si v našom okolí prídu vždy na svoje. Taktiež tu máme rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka a kaštieľ grófa Zaya. Je tu krásne, ale zrejme tvrdí každý o svojej dedine, ktorú má rád. (L. O., Uhrovec)
– Naša rodina navštívila Bardejovské kúpele, kde sa liečia choroby tráviaceho ústrojenstva a dýchacích ciest. Najznámejšie pramene sú Hlavný m Lekársky prameň a Herkules. Odporúčam pozrieť si Múzeum ľudovej architektúry, kde sú roľnícke domy i drevené kostolíky zo začiatku 18. st. V interiéroch je pôvodné zariadenie a predmety dennej potreby, hračky aj náboženské relikvie. Obytné domy dopĺňajú hospodárske stavby. Počas letnej sezóny bývajú v skanzene rôzne podujatia. Dýcha to tam obrovským čarom… Vaša súťaž veľmi obohatila naše poznatky. Informácie sme čerpali z literatúry a časopisov. Museli sme vynaložiť viac úsilia a trpezlivosti. Súťaž nás aj pobavila. Prajeme Vám veľa nápaditosti pri podobných projektoch. (M. I., Vranov)

Správne odpovede

1

1) Bratislavský „Čumil“, socha na pešej zóne na križovatke ulíc Rybárska brána, Panská a Laurinská. Autor sochy je ak. maliar Viktor Hulík. Je tu od júla 1997 a je to asi najčastejšie fotografovaný „Bratislavčan“.

2

2) Nový most, známejší ako most SNP, v Bratislave, postavený v r. 1967 – 1972. Vo svetovom rebríčku zavesených mostov je na 7. mieste. Autori projektu sú prof. J. Lacko a prof. A. Tesár. Je to zavesený oceľový most na jednom pylóne. Pylón je navrhnutý ako šikmý oceľový rám tvaru A sklonený na petržalskú stranu. V jeho vrchole vo výške 80 m je kaviareň Bystrica, do ktorej vedie výťah alebo 430 schodov v jednotlivých pylónových ramenách. Most je 431,8 m dlhý a 21 m široký, dvojpodlažný – pre chodcov a zvlášť pre automobilovú dopravu. Celková váha oceľovej konštrukcie vrátane pylónu je 7537 t. Most bol slávnostne otvorený 26. 9. 1972.

3

3) Oravský hrad vypínajúci sa nad obcou Oravský Podzámok bol oddávna opevneným hradiskom. Hrad vznikol na strategicky dôležitom mieste uhorsko-poľskej cesty v blízkosti colnej stanice v Tvrdošíne a od r. 1370 bol aj župným hradom. Komplex budov horného, stredného a dolného hradu, zaberajúcich tri výškové terasy hradnej skaly, stavali postupne od polovice 13. až do začiatku 17. storočia. Na Oravskom hrade vládol rušný vojenský a spoločenský život, najmä v stredoveku, keď boli jeho vlastníkmi Peter Komorovský a Ján Korvín, ale aj za čias Thurzovcov. V čase stavovských nepokojov v druhej polovici 17. st. sa ho načas zmocnili aj sedliacki povstalci pod vedením Gašpara Piku. Cárske vojsko však skoro hrad dobylo a kruto sa pomstilo na vodcoch povstania i poddanom ľude. V r. 1800 hrad vyhorel. Po niekoľkých opravách sa hrad v r. 1953 stal sídlom Oravského múzea.

4

4) Panenská veža hradu Devín, ktorý bol postavený na strmom skalnom brale vysokom 212 m nad vtokom Moravy do Dunaja. Prvýkrát sa spomína v r. 864, keď bol pevnosťou veľkomoravského kniežaťa Rastislava. Kamenný hrad sa spomína koncom 13. st. Strategický význam mal až do konca 17. st. Po porážke stavovských povstaní pustol, v r. 1809 ho zničili Napoleonove vojská. V období národného obrodenia sa stal symbolom slávnej veľkomoravskej minulosti a cyrilo-metodskej tradície. Pre generáciu Štúrovcov stelesňoval Devín slávnu históriu a symbol národnej samobytnosti Slovákov. Na ruine hradu prebiehajú od r. 1967 až dodnes konzervačné práce.

5

5) Kostolík sv. Paraskievy z r. 1766 z Novej Plianky. V r. 1961 bol po rekonštrukcii rozobratý a v r. 1986 podľa presnej dokumentácie obnovený v skanzene Múzea ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku. Je to typický lemkovský variant trojdielnych a trojvežových zrubových chrámov. Steny pôvodného interiéru boli dekorované nástennými maľbami. Ikonostas oddeľujúci loď od svätyne je z polovice 18. st. Kostolík – cerkva je po vysviacke v r. 1993 funkčný, konajú sa v ňom príležitostné bohoslužby.

6

6) Hlavné námestie v Bardejove s bazilikou sv. Egídia a mestskou radnicou. Rímskokatolícky kostol sv. Egídia je trojloďovou bazilikou zo zač. 15. st. Vznikol prestavbou staršieho objektu zo zač. 14. st. Na mieste dnešného kostola stál pravdepodobne kláštorný komplex cistercitov, spomínaných v listine z r. 1247. Na ástavbe kostola sa podieľali mnohí majstri, napr. majster Mikuláš z Bardejova, majster Štefan, majster Ján z Prešova. Pri požiari a zemetrasení v r. 1725 sa zrútila veža. Opätovný požiar v r. 1878 bol dôvodom na celkovú rekonštrukciu objektu, ktorú realizovali majstri J. Steindl a F. Schulek v r. 1878 – 1899. Najcennejšou časťou interiéru chrámu je unikátny súbor jedenástich krídlových oltárov z r. 1460 – 1520, ktoré sú v podstate dodnes v pôvodnom rozmiestnení. Hlavný oltár sv. Egídia je novogotický skriňový a štvorkrídlový z r. 1878. Interiér dopĺňajú viaceré oltárne obrazy, krstiteľnica, gotické súsošie z r. 1479 – 85. Exteriér kostola má zachované gotické maľby zo 16. st. znázorňujúce postavy sv. Krištofa a troch uhorských patrónov – sv. Štefana, Ladislava a Imricha. Mestská radnica pochádza zo 16. st. a je na našom území ojedinelou stavbou, na ktorej sa spájajú prvky zaalpskej včasnej renesancie s doznievajúcimi neskorogotickými stavebnými a výtvarnými prvkami. Dnes sú tu umiestnené najhodnotnejšie časti fondov Šariškého múzea. Vlastná výstavba radnice sa začala v r. 1505 a bola dokončená v r. 1511. Stavbu viedli majstri Alexander a Alexius. Maľby exteriéru pochádzajú z r. 1641. V neskoršom období bola radnica niekoľkokrát opravovaná a v r. 1904 – 1905 upravená na muzeálne účely. Posledné úpravy sú z r. 1988. Najcenejšími časťami radnice sú architektonické detaily – portály, dekoratívna výzdoba štítov, vstupný arkier, schodisko, nástenné maľby, trámový strop v radnej sieni a maľované značky, erby a nápisy, ktoré dokumentujú spojenie neskorogotickej formy s včasnorenesančnými prvkami, čím je bardejovská radnica prvou renesančnou stavbou na našom území.

7

7) Nový evanjelický kostol v Kežmarku, postavený v r. 1872 – 1894 podľa krajinského architekta T. Hansena – projekt bol pôvodne určený pre Orient, preto je výnimočný – nemá jednotný stavebný štýl, ale obsahuje v rámci tzv. eklektického slohu prvky byzantské, románske, renesančné, maurské, aj orientálne. Vo všetkom vládne presná symetria. Postavil ho domáci staviteľ Viktor Lazary. Slávnostný výkop sa konal v r. 1872 a v r. 1880 bol kostol zastrešený. Potom sa stavba pre nedostatok peňazí na 11 rokov zastavila. Kostol bol dokončený a aj vysvätený v r. 1894. Kupola je vysoká 33 m, veža 42,5 m. Kostol upúta svojím vzhľadom určite každého, pripomína synagogu i mešitu. Zvláštne je i netradičné červeno-zelené sfarbenie. Kostol je jednoloďový, oltárny priestor sa nachádza na úrovni poschodia. Na oltári je drevená socha vzkrieseného Krista s krížom. Vo všetkom vládne presná symetria – dve kazateľnice, dva rady lavíc. Na chóre, ktorý spočíva na neorománskych stĺpoch z čierneho tureckého mramoru, je organ z r. 1894. Ku kostolu bolo v r. 1909 pristavené mauzóleum Imricha Thökölyho (1657 – 1705), kežmarského rodáka, veliteľa proticisárskeho povstania uhorskej šľachty a bojovníka za náboženskú slobodu. Oproti mauzóleu je pomník Kežmarčanom – evanjelikom, ktorí padli počas I. sv. vojny.

8

8) Lámač barlí v kúpeľoch Piešťany. Predpokladá sa, že piešťanské liečivé pramene objavili rímski vojaci pred takmer dvetisíc rokmi. Piešťanská sírovodíková termálna voda vyviera z tektonických zlomov z hĺbky cca 2000 m a pri prameni má teplotu 67 – 69°C. Neobyčajne pozoruhodným miestnym fenoménom je samovoľne sa obnovujúca zásoba piešťanského liečivého bahna ako produktu vzájomného pôsobenia biotopu ramena rieky Váh, minerálnej vody, ktorá doň po celé veky samovoľne vyviera, a sedimentov riečneho dna. Toto bahno slúži na zábal, ktoré svojím liečivým účinkom na zápalové ochorenia nemajú obdobu v Európe a pravdepodobne ani na celom svete.

9

9) Nový zámok v Banskej Štiavnici – renesančná pevnosť vypínajúca sa na vrchu Frauenberg. Postavená bola v r. 1564 – 1571 a mala chrániť mesto pred vpádom Turkov. Pevnosť prešla prestavbou, dodnes sa zachovala ako šesťpodlažná stavba so štyrmi nárožnými baštami a strieľňami. Stavba je známa aj ako Panenský či Dievčenský zámok, tento názov sa odvodzuje od názvu kopca, na ktorom stojí.

10

10) Gotický kostol Povýšenia sv. kríža, známy ako kostol klarisiek, v starej Bratislave, pochádzajúci z prvej polovice 14. st. Klarisky prišli do Bratislavy v r. 1297 a postavili tu vlastný kostol aj kláštor. Kostol je jednoloďový, okolo r. 1400 k nemu pristavali zaujímavo riešenú päťbokú vežu s bohatou sochárskou výzdobou. Len jej ihlanovitý vrchol je neogotický a pochádza z konca 19. st. Veža na mohutnej konzole akoby visela vo vzduchu, preto je opradená povesťami. Po veľkom požiari v r. 1590 za podpory arcibiskupa Petra Pazmánya a Imricha Lósyho postavili neskororenesančnú budovu kláštora (1637 – 1640). Kláštorná budova od druhej pol. 18. st. až do r. 1908 slúžila školským potrebám ako sídlo právnickej akadémie a katolíckeho gymnázia. Študovali tu napr. hudobný skladateľ Béla Bartók a slovenský vynálezca Jozef Murgaš. Dnes sa kostol využíva na výstavy a koncerty.

11

11) Hrebeň Nízkych Tatier – pohľad na Chopok a Ďumbier. Ďumbier je najvyšší vrchol Nízkych Tatier, meria 2043 m n. m., Chopok 2024 m n. m. Chopok má na severe strmé bralné steny členené žľabmi a piliermi, ktoré na severovýchode spadajú do kotla Lukovej doliny s morénovými usadeninami a jazierkom, na juhu má balvanové polia.

12

12) Obec Vlkolínec sa nachádza v pohorí Veľká Fatra a leží vo výške 718 m n. m., pod vrchom Sidorovo. Je to trvalo obývaná obec, v súčasnosti má 35 obyvteľov v 18 domoch z celkového počtu domov 55. Vlkolínec má rozlohu 797 ha, jeho zastavanú časť tvorí drevená architektúra horského a podhorského typu severného stredného Slovenska. Podstatnú časť chránených objektov tvoria drevenice a hospodárske dvory – usadlosti, najvzácnejšie stavby sú zrubová dvojpodlažná zvonica z r. 1770, zrubová rumpálová studňa z r. 1860, murovaný barokovo-klasicistický kostol Navštívenia Panny Márie z r. 1875. Vlkolínec bol zaradená do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v r. 1993 ako unikátny krajinno-sídelno-architektonický komplex.

13

13) Vodná nádrž Liptovská Mara ktorá dostala meno podľa zatopenej obce. V r. 1975 celú obec zaplavili vody vodnej nádrže. Iba gotický kostolík, presnejšie jeho ruiny, ostali nad hladinou v lokalite Havránok. Kostol, postavený na staršom základe v druhej pol. 13.st. a prestavaný v 15. – 17. st. pred napustením vodnej nádrže dôkladne preskúmali a jeho najhodnotnejšie architektonické a výtvarné detaily preniesli do areálu budúceho liptovského skanzenu v Pribyline. Po dokončení kópie kostola osadili do novostavby vybrané architektonické detaily spolu s výtvarnými časťami stavby. Liptovská Mara bola významnou lokalitou už v minulosti, našli sa tu nálezy z rímskeho i veľkomoravského obdobia, aj stopy po keltoch.

14

14) Spišský hrad stojí v nadmorskej výške 634 m na vápencovej skale prevyšujúcej okolitý terén o 200 m. Vládne Spišskej kotline ako jedna z najcennejších pamiatok Spiša. Je nielen dokladom vývoja architektúry od 12. do 18. st., ale svojou rozlohou prevyšujúcou 4 ha patrí aj medzi najväčšie hradné komplexy strednej Európy.

15

15) Evanjelický drevený artikulárny kostol postavený majstrom Jozefom Langom pochádza z r. 1729. Patrí medzi najväčšie drevené stavby strednej Európy. Po zatopení obce Paludza pri budovaní vodnej nádrže Liptovská Mara bol prenesený do obce Svätý Kríž pri Liptovskom Mikuláši. Stavba má krížový pôdorys s dvojposchodovými emporami. Rastlinné a figurálne maľby, ktoré zdobia strop a chór kostola, znázorňujú odev ľudu, mešťanov a šľachticov v 17. a 18. st.

16

16) Pohľad na Kriváň (2494 m n. m.) vo Vysokých Tatrách. Je to charakteristický impozantný vrch v západnej časti Vysokých Tatier, vypínajúci sa na konci dlhého hrebeňa krivánskej rázsochy, ktorá vybieha z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier z Čubriny. Na južných a juhozápadných svahoch Kriváňa sú ešte aj dnes viditeľné stopy po baníčení v 15. – 18. st. Na vrchol Kriváňa určite vystúpili ako prví neznámi haviari. Výstup spišskonovoveského evanjelického kazateľa a prírodovedca A. Czirbesza s priateľmi v r. 1772 treba považovať len za prvú písomne doloženú túru. Kriváň navštívili aj známi bádatelia, napr. anglický cestovateľ R. Townson, francúzsky prírodovedec B. Hacquet, poľský geológ S. Staszic, švédsky botanik G. Wahlenberg. Prvá národná vychádzka sa uskutočnila
16. 8. 1841 za účasti Ľudovíta Štúra a Michala M. Hodžu. Najväčšiu púť zorganizoval Štefan M. Daxner v memorandovom roku 1861. Od r. 1955 sú tradičné výstupy na Kriváň venované pamiatke SNP a jeho hrdinom v krivánskej oblasti. Kriváň vďaka štúrovcom stal symbolickým vrchom Slovanov a slobody Slovákov.

17

17) Dunajec, v pozadí vrch Tri koruny, ktorý sa nachádza v poľskej časti Pienin. Tvorí ho 5 skalných veží v tvare koruny. Tri najvyššie pltníci nazvali Vysoká Katarína, Široká Barbora a Kučeravá Mária. Oficiálne sa najvyššia časť volá Okrúhla alebo Okrúhlica.

18

18) Skalné obydlia v Brhlovciach patria k najvýznamnejším pozostatkom ľudovej architektúry na Slovensku. V r. 1992 tu v usadlosti č. 142 zriadilo Tekovské múzeum muzeálnu expozíciu, ktorá dokumentuje tunajšiu zvláštnu formu ľudového obydlia, staviteľstva a bytovej kultúry obyvateľov Brhloviec. Skalné obydlia získali medzinárodné ocenenie za záchranu a reštauráciu architektonickej pamiatky Europa Nostra 1993. Obec je vzdialená len 15 km od Levíc.

Výhercovia

Slašťanová Valéria, Trnavá Hora
rod. Rišová, Považská Bystrica
Berová Mária, Banská Bystrica
Jašová Dominika, Rokycany
Kubeš Slavomír, Hanušovce n/T.
Jägerová Vlasta, Stará Turá

Pozrite si aj našu Hádanku pre všetkých 2007 – ešte stále je otvorená!!!

Verzia pre tlač