V septembri minulého roku som mala možnosť navštíviť pre nás veľmi exotickú krajinu Ekvádor. Zo školy si možno spomeniete, že je to krajina v južnej Amerike, ktorá leží na rovníku. Je to tak. Naozaj leží na rovníku, dokonca slovo equador znamená rovník.
Už starí Inkovia vedeli presne určiť túto pomyselnú čiaru, svedčia o tom ich pamätníky, ktoré vidno dodnes. Je ich, samozrejme, menej ako v susednej Peru, ale boli pre nich nesmierne dôležité. Cez celú krajinu sa tiahnu Andy, úžasné horské chrbty striedané hlbokými roklinami. Všade, kam sa pozriete, sa vypínajú majestátne sopky s večne bielymi zasneženými vrcholmi. Mnohé z nich sú stále aktívne. Hory postupne prechádzajú v nižšie podhorie pokryté džungľovým porastom a ten potom prechádza v nížinnú amazonskú džungľu, ktorá je svetom samým osebe. To sa týka prírody aj ľudí. Žije tu obrovské množstvo živočíchov, známych i neznámych, tisícky kvetov, hmyzu a motýľov. A indiánov. Dalo by sa o tom veľa písať…
Vrátim sa však k cieľu mojej cesty, ktorým bola 72. medzinárodná konferencia misijných pracovníkov HCJB konaná v Quite. Cestu mi umožnila česká redakcia HCJB, spolupracujem s nimi už niekoľko rokov. Do Ekvádora sme cestovali štyri: Klára Steigerová, Jindra Suchomelová, Gabika Lauková (všetky z redakcie HCJB Praha) a ja.
HCJB – Hlas Ánd je najstaršou rozhlasovou misiou s celosvetovou pôsobnosťou, vysielať začala 31. decembra 1931. Dnes hlása evanjelium do 140 krajín v rôznych jazykoch. HCJB vysiela aj v slovenčine a češtine a to už 27 rokov. O tom, ako vysielanie v týchto jazykoch začalo, nechám porozprávať jeho zakladateľku Jiřinku Kladenskú (Georgine Gonzales): Keď som mala 14 rokov, boli sme na prázdninách v Československu. S bratrancami sme na kanoe splavovali rieku až k priehrade. V noci sme vždy stanovali na brehu a vtedy som videla, s akou túžbou mladí ľudia „lovili“ na rádiách cudzie stanice, vrátane HCJB. Potom, krátko pred naším návratom domov, mi mamička povedala: „Ty máš ešte nejaké koruny. Ktosi tu predáva nádherný vyšívaný český kroj. Nechceš si ho kúpiť?“ Moja presvedčivá odpoveď bola: „Nie! Ja si musím kúpiť český písací stroj!“ „Prosím ťa, a na čo?“ spýtala sa začudovane mamička. „Keď doštudujem, budem robiť české programy pre HCJB“ odpovedala som jej s istotou.
A naozaj, keď som mala 23 rokov a skončila som univerzitu, kde som získala titul magistra v rádiokomunikáciách a školstve, odcestovala som na trojmesačný kurz češtiny na Karlovu univerzitu do Prahy. Len o tejto ceste by sa dalo napísať hneď niekoľko kapitol – ako ma Pán viedol a chránil od všetkého zlého… Počas tejto cesty do Európy som navštívila aj TWR, ktoré vtedy vysielalo z Monaka. Po návrate do Quita som nastúpila v HCJB. Začala som dostávať listy a keď ich už bolo 46 za rok (tieto prvé listy sme si schovávali ako poklad), vzala si korešpondenciu na starosť mamička – pod pseudonymom „sestra Fialová“. Kvôli predstave, čo to znamenalo, uvediem rok 2000, keď sme dostali 8530 listov. Z každého listu sme sa tešili a každému poslucháčovi, ktorý nám napísal, sme aj odpovedali… Nuž, a teraz sa s vami, naši milí poslucháči, lúčime. V mene všetkých spolupracovníkov „Dobrej noviny“ vás pozdravujeme a odovzdávame do Božej ochrany. Kiež by ste ostali Pánovi navždy verní. Raz sa uskutoční to najslávnejšie stretnutie – keď sa objímeme v Sláve Božej.
(Pozn.: Práve na tejto konferencii sa rozhodlo, že vysielanie HCJB sa v niektorých jazykoch skončí – patria medzi ne aj slovenčina a čeština -, avšak v rámci spolupráce s TWR budú tieto programy v budúcnosti vysielané prostredníctvom satelitu.)
Okrem šírenia dobrej zvesti pomáha HCJB ľuďom aj iným spôsobom. V Ekvádore vybudovali 3 nemocnice, jedna je v hlavnom meste a dve sú na okraji džungle – do týchto nemocníc zvážajú pacientov pomocou malých lietadiel Cesna z vyše 150 miest roztrúsených po celej džungli.
Jedna nemocnica, ktorú sme mohli navštíviť, sa nachádza v Shell Mere blízko územia Aukov (alebo Huaoranov) – indiánov, ktorých mnohí iste poznáte z príbehov o Jimovi Elliotovi, Natovi Saintovi a ďalších troch misionároch, ktorých títo indiáni pri prvej návšteve zabili. Dnes je preložený Nový zákon do jazyka Aukov – Vao Tadedo – a mnohí z nich sú sami misionári.
Okrem toho HCJB vybudovala za pomoci kresťanov z celého sveta tri priehrady, vďaka ktorým majú potrebnú elektrinu pre svoje vysielanie, ale aj pre hlavné mesto Quito, a čo je ešte dôležitejšie, aj pitnú úvodu, ktorú za pomoci samotných indiánov rozviedli do mnohých indiánskych dedín po celej krajine. Taktiež pracujú medzi deťmi ulice a tými najbiednejšími, ktorých je tu naozaj veľa. V priebehu roka pre nich robia rôzne akcie a zbierky. Pracujú naozaj v zmysle pôsobenia Pána Ježiša Krista, ktorý uzdravoval dušu, telo a sýtil zástupy.
Na konferencii som sa stretla s mnohými misionármi z celého sveta. Najviac som sa však tešila na našich krajanov, o ktorých som veľa počula, no ešte som sa s nimi nemala možnosť stretnúť. Navštívili sme milú rodinku Kladenských, z USA prišla aj ich dcéra Jiřinka. Prežili sme spolu nádherné chvíle.
Program konferencie bol veľmi nabitý, zúčastnili sme sa na mnohých zaujímavých seminároch, no mali sme aj možnosť nahliadnuť do vysielacej „kuchyne“ a navštíviť Pifo – miesto s množstvom tenkých do neba trčiacich antén, z ktorých sa vysielanie z Quita prenáša už priamo na vysielače roztrúsené po celom svete. Okrem toho nám domáci ukázali všetky zaujímavosti, ktoré sme mohli v takom krátkom čase stihnúť, napr. pravý indiánsky trh, pamätník na rovníku, pravú amazonskú džungľu – cesta do nej bola zážitkom na celý život. Všetci sme sa zúčastnili na slávnostnom otvorení a spustení poslednej, v poradí tretej, priehrady v Lorete na rozhraní horskej džungle.
Popri bohatých akciách nám však ostal čas aj na osobné stretnutia s misionármi a inými zaujímavými ľuďmi. Mali sme možnosť svedčiť o svojom osobnom vzťahu s Bohom aj neveriacim krajanom žijúcim v hlavnom meste i porozprávať o našej misijnej práci.
V Ekvádore poznajú aj naše letáky, ktoré sem posielame od vzniku BTM. Pracovníci českej a slovenskej redakcie ich využívajú pri svojej následnej práci medzi poslucháčmi po celom svete.
(Dagmar Kukučková)
