Nato prišiel Dávid do Nóbu ku kňazovi Achímelechovi. Achímelech vyšiel rozrušený Dávidovi v ústrety a oslovil ho: Prečo si sám a nikto nie je s tebou? Dávid odpovedal kňazovi Achímelechovi: Kráľ ma čímsi poveril a povedal mi: Nech sa nikto nič nedozvie o veci, pre ktorú ťa posielam a ktorú som ti zveril. Preto som i svojim sluhom určil to a ono miesto. Teraz čo máš poruke? Daj mi päť chlebov, alebo čokoľvek nájdeš!…
Vtedy Dávid vstal a v ten deň utekal pred Saulom. Napokon prišiel k Áchíšovi, gatskému kráľovi. Áchíšoví služobníci povedali kráľovi: Či to nie je Dávid, kráľ krajiny? Či jemu nespievali pri tancoch takto: Porazil Saul svojich tisíc a Dávid svojich desaťtisíc? Tieto slová znepokojili Dávida a veľmi sa bál gatského kráľa Áchíša. Preto sa pretvaroval pred nimi, vydával sa za blázna v ich rukách, trepal na dvere brány a sliny si púšťal po brade. (1 kniha Samuelova 21,1-4.11-14)
Počas 2. svetovej vojny vymysleli nacisti projekt na „riešenie židovskej otázky“, ktorý dnes označujeme slovom holokaust. Pri tomto riešení išlo o systematické, plánované vyvražďovanie Židov vo všetkých krajinách, ktoré si nacisti podmanili. Židia sa zrazu stali nežiadúcimi osobami – vyhnancami, ktorý mali iba dve možnosti. Buď ujsť z daných krajín alebo byť zatknutí, zbavení všetkého majetku a odvlečení do koncentračných táborov, kde čakali na smrť. Židia sa v tej dobe stali bytosťami bez akýchkoľvek práv. Nemali nárok na potravinové lístky, nesmeli používať verejnú hromadnú dopravu, nesmeli nakupovať a žiť život obyčajného človeka. Tento národ sa stal štvanou zverou.
Do podobnej situácie sa dostal aj Dávid. Úplne bez viny a len preto, lebo srdce kráľa Saula bolo naplnené žiarlivosťou a nenávisťou. Preto musel Dávid utekať z miesta na miesto, aby si zachránil holý život. Nemal čas rozlúčiť sa s manželkou, či zbaliť si najnutnejšie veci. Najprv ušiel do Nóbu, kde sa nachádzal stánok zmluvy. Šiel na miesto, kde bol presvedčený, že nájde pomoc, lebo tam žili ľudia, ktorí ctili Boha a mali svoje srdcia naplnené láskou.
Takým miestom je aj dnes cirkev. Neraz sa stretávame s tým, že ľudia cirkev nedoceňujú. Mnohí povedia: Ja cirkev nepotrebujem. Cirkev je prežitok. Ale keď kresťan urobí niečo zlé, zrazu sa na verejnosti o tom začne rozprávať. Ľudia sú pobúrení, sklamaní. Ale prečo, keď od cirkvi nič neočakávajú? Alebo predsa? Áno, napriek velikášskym rečiam ľudia očakávajú, že cirkev a ľudia v nej budú žiť príkladne. Napriek všetkému ľudia veria, že keď sa dostanú do problémov, práve cirkev a kresťania im pomôžu, že sa ich ujmú, podporia ich a obetujú sa pre nich. Od človeka, ktorý verí v Boha, očakávajú Božie konanie.
Skutočne každá doba dáva kresťanom možnosť podať pomocnú ruku ľuďom, ktorí sú vydaní na smrť. A mnohí kresťania takéto príležitosti využívajú. Vieme, že ich statočnosť a obetavosť zachránili život nejedného človeka. Preto aj Dávid šiel do Nóbu za kňazom Achímelechom v presvedčení, že u neho nájde pomoc. A nesklamal sa. Achímelech bol síce Dávidovým príchodom prekvapený, pretože prišiel sám, bez svojich vojakov a bez zbrane, čo neveštilo nič dobré, ale Dávid Achímelecha upokojil – i keď na to použil klamstvo.
Už malé deti učíme, že klamať sa nesmie. Klamstvo je hriech. Ale napriek tomu klameme. Neraz vyslovujeme drobné alebo aj väčšie lži, a pritom nemáme ani žiadne výčitky svedomia. Niekedy sa nám zdá, že naša lož je správna, a že je namieste. Božie slovo nám však dôrazne pripomína: Odložte lož a hovorte pravdu každý so svojim blížnym (Efezským 4,25). Nám však príde, že na zachovanie pokoja bude lepšie, ak nepovieme celú pravdu. Pamätajme ale na to, že Pán Boh má vždy pravdu a Jeho vôľa je jediná správna. Dávid klamal, i keď to nemyslel zle. Možno klamal preto, aby kňaza ochránil. Ak Achímelech nebude vedieť, že Dávid je vyhnanec, Saul ho nemôže brať na zodpovednosť za pomoc nepriateľovi. V tomto prípade Dávid nedal možnosť Achímelechovi rozhodnúť sa, či mu pomôže aj napriek následkom, ktoré táto pomoc prinesie. Achímelech preto pomohol Dávidovi v dobrej viere, že slúži svojmu kráľovi a koná v súlade s jeho vôľou. Táto Dávidova lož však Achímelochov život nezachránila. A my vidíme, že aj muž podľa Božieho srdca sa môže zachovať nesprávne, hriešne. Na tejto zemi niet dokonalého človeka. Mnohých ľudí si vážime. Ceníme si ich prácu, službu, životné rozhodnutia. Mnohých dávame za príklad mladším. Ale o žiadnom z nich nemôžeme povedať, že bol či je dokonalý. Biblia hovorí: Všetci totiž zhrešili a nemajú slávu Božiu. Je iba jeden človek, o ktorom tieto slová neplatia. Pán Ježiš Kristus. Ten nikdy nikoho nesklamal a nikdy ani nezhrešil. Aj Pán Ježiš sa ocitol v situácii štvanca. Do svojho vlastného prišiel a jeho vlastní ho neprijali. Musel sa skrývať, lebo ho chceli kameňovať, chceli ho zhodiť zo skaly. Ale On nikdy nezlyhal. Nikdy neklamal, nepoužíval diplomatické polopravdy. Ako dokonalý prijal smrť a stal sa dokonalou obeťou za naše hriechy.
Vieme, že život nie je jednoduchý. Prichádzajú chvíle, na ktoré nie sme pripravení. Keďže ich nečakáme, nie vždy vieme, ako máme zareagovať, aby to bolo dobré a správne. Keď však všetko prejde, vtedy už máme čas premýšľať a vyhodnotiť, či sme s našimi rozhodnutiami spokojní alebo nie. Preto ani nevieme povedať, čo by sme urobili na Dávidovom mieste my. Môžeme predsa hovoriť len o tom, čo sme sami prežili. Dávida nesúdime, iba Pána Boha prosíme: Bože, ak príde nečakaná chvíľa, pomôž mi zachovať sa podľa Tvojej vôle.
Dávid si od Achímelecha vyprosil základné veci: chlieb a zbraň. A ten sa teraz mal možnosť sám rozhodnúť. Rozhodol sa, že Dávidovi pomôže. Dal mu posvätný chlieb a Goliášov meč. Achímelech sa rozhodol konať protiprávne. Litera zákona totiž prikazovala, že takýto chlieb smeli jesť iba kňazi. Na druhej strane vieme, že Achímelech to, čo urobil, vykonal pre záchranu života. Presne ako to urobili spravodliví medzi národmi. Tí ľudia porušili zákon, aby zachránili životy nevinných. Tu sú jasne naplnené slová Pána Ježiša: Milosrdenstvo chcem a nie obeť. Pán Boh často vyčítal Božiemu ľudu, že síce zachováva zákon, ale predsa sa dopúšťa nespravodlivosti, lebo koná bez lásky a je nemilosrdný. Božiemu Synovi neraz vyčítali, že nesvätí sobotu, lebo aj v tento deň uzdravuje chorých. Vinili ho z porušovania predpisov o čistote, keď si sadal za stôl s hriešnikmi a colníkmi… Tu môžeme vidieť, čo sa stane, keď človek do služby Bohu nevloží svoje srdce. Božie zákony človeka prestanú chrániť a stanú sa bremenom. Achímelech nezabudol na lásku a Dávid dostal pomoc, ktorú tak veľmi potreboval.
Potom čítame, že z Nóbu šiel Dávid k Achíšovi, gatskému kráľovi, teda k nepriateľom. Nechcel sa stať zradcom, len hľadal miesto, kde by sa mohol cítiť bezpečne. Lenže občania Gatu Dávida spoznali. Jeho víťazstvo nad Goliášom ho urobilo známym. Preto Dávid zo seba – a to doslova a do písmena – urobil blázna. Vďaka tomu mu Achíš nevenoval pozornosť. V niektorých momentoch života strácame svoju dôstojnosť. Ľudia nám neprejavujú úctu, upierajú nám miesto, na ktoré máme právo, sme znevážení bez dôvodu. Ak nás vtedy prepadne ľútosť, spomeňme si na Dávida alebo Pána Ježiša. Nie sme jediní, ktorým sa krivdí a koho ľud tohto sveta ponižuje. Život na tomto svete je plný krívd. Je to realita hriechu. My však máme zostať vernými Bohu, lebo Boh vie o ceste spravodlivých.
Dávid sa stal síce v očiach občanov Gatu bláznom, ale jemu to nevadilo. Práve toto mu totiž zaistilo slobodu. Nezáležalo mu na tom, čo si o ňom myslia nepriatelia Božieho ľudu. On mal pred sebou jasný cieľ. Chcel svoj ľud chrániť, ako mu to určil Pán Boh, keď bol pomazaný za kráľa Izraela. Apoštol Pavol tiež hovorí o tom, že veriaci človek sa neraz stane bláznom pre Krista. To, že v Boha veríme a s Ním žijeme, aj dnes ľudia považujú za bláznovstvo. Ale nás to nemusí mrzieť. Nemusíme sa trápiť nad tým, keď si niekto myslí, že sme blázni, ak chodíme do kostola počúvať Božie slovo. To totiž svedčí len o tom, že zostávame verní svojmu poslaniu Božích detí. A to je niečo, za čo sa nemôžeme hanbiť, ale máme byť na to hrdí. Ame.
Pane a Bože náš, ľudský život nie je jednoduchý. Neraz aj do našich životov prichádzajú chvíle, keď sa cítime ohrození, prenasledovaní a to bez dôvodu. Pomôž nám v nich obstáť a Tebe dôverovať. A ak sa nič také pri nás nedeje, pomôž nám žiť láskou a mať otvorené srdcia pre všetkých, ktorí našu pomoc potrebujú aj za cenu toho, že možno porušíme pravidlá, ktoré si nám dal. Buď s nami a pomáhaj nám dobrý boj viery bojovať a vieru zachovať až do smrti. Amen.
Tak Dávid odišiel odtiaľ a unikol do adullámskej jaskyne; keď o tom počuli jeho bratia a celý dom jeho otca, zišli sa k nemu. Okolo neho sa zhromaždili všetci sužovaní, všetci zadlžení a všetci zatrpknutí. Stal sa im vodcom. Bolo s ním asi štyristo mužov. Odtiaľ odišiel Dávid do moábskej Micpy a povedal moábskemu kráľovi: Prosím ťa, nech môj otec a matka ostanú s vami, kým sa nedozviem, čo učiní so mnou Boh. Doviedol ich pred moábskeho kráľa a bývali s ním po všetky dni, kým bol Dávid v onej pevnosti. Ale prorok Gád povedal Dávidovi: Nebývaj v pevnosti, ale choď do Judskej krajiny. Dávid teda odišiel do lesa Cheret. (1. kniha Samuelova 22,1-5)
Túto dobu môžeme nazvať napätou, nebezpečnou a neistou. V Izraeli vládol kráľ Saul, ktorého Pán Boh pre jeho neposlušnosť zavrhol. Za nového kráľa bol pomazaný Dávid. Saul vytušil, že Boh stojí pri Dávidovi a začal sa ho obávať. Znenávidel ho, chcel ho zabiť a preto, keď Dávid ušiel, prenasledoval ho. Dávid hľadal pomoc na viacerých miestach. Nakoniec našiel útočisko v adullámskej jaskyni.
Väčšina ľudí si postupne zvykala na rozmary Saula. Tak, ako to bolo v histórii neraz predtým, mnohí sa prispôsobili a snažili sa prežiť onen čas. Žili tak, aby nepútali na seba pozornosť. Napriek tomu sa však po krajine začala šíriť správa, že kdesi v púšti žije Dávid, cez ktorého kedysi Boh zachránil Izrael pred Filištíncami. A sem-tam ktosi, kto už nedokázal žiť pod Saulovým vedením, zmizol. Všetci tušili, kam taký človek odišiel…
V čase, keď aj nám je ťažko, keď nikde nevieme nájsť pomoc a sme nešťastní, hľadáme pevný bod, útočisko, ktoré by nášmu životu vrátilo pokoj a životnú istotu. Takýmto miestom sa pre každého človeka môže stať chrám a v ňom kríž Pána Ježiša Krista. K nemu môžeme prísť aj v tom najzúfalejšom rozpoložení. Pri ňom môžeme odovzdať Bohu všetko svoje trápenie, strach, neistotu, všetku svoju bolesť či zármutok, ktorý nosíme vo svojom srdci. Pri kríži nachádzame Pána Boha, ktorý nás pozorne počúva, vo svojej láske nás znovu stavia na nohy. Tu nachádzame Boha, ktorý sa nás ujíma a kráča s nami bok po boku. Náš strach sa pri Ňom stráca, lebo naše srdce napĺňa istota, že sme v dobrých rukách. Na tomto mieste si uvedomujeme, že sme zachránení, že sa nemusíme báť toho, čo príde.
Pri Dávidovi našli útočisko ľudia, ktorí nedokázali žiť v Saulovom kráľovstve. Oni totiž na vlastnej koži pocítili, čo znamená žiť pod kráľom, ktorého zavrhol Boh. Saulovo kráľovstvo je obrazom tohto sveta. Sveta, ktorého vládca kedysi Pánovi Ježišovi ponúkol túto zem so všetkou mocou a slávou. Ide o knieža – Satana, ktorý odpadol od Boha a stal sa Božím nepriateľom. Tento vládca zasahuje do našich ľudských životov, vstupuje do našich domovov, rozvracia spoločnosť a vnáša zlo všade, kde príde. Výsledkom jeho pôsobenia sú premárnené životy, rozbité manželstvá, rodiny, zmätok v každej oblasti života.
Kde môžeme nájsť pomoc, keď vieme, že vládca tohto sveta je v skutočnosti naším nepriateľom? Božie slovo hovorí: U Boha je naša pomoc. On má východisko z každej situácie. Boh nám hovorí: Ukážem ti cestu, po ktorej máš kráčať. Radiť ti chcem, moje oko bude bdieť nad tebou. A my vieme, že veríme v dobrého, múdreho a verného Boha, preto sa na Neho môžeme spoľahnúť. On dá nášmu životu cieľ, vďaka ktorému budeme mať istotu, že náš život má zmysel.
Podobné útočisko našli mnohí pri Dávidovi. Biblia prezrádza, že okolo Dávida sa zhromaždilo 400 mužov. Akí to boli muži? Okolo neho sa zhromaždili všetci sužovaní, všetci zadĺžení a všetci zatrpknutí. A Dávid sa stal ich vodcom. Dnes by sme možno povedali, že za Dávidom prišli skrachovanci. Ľudia, z ktorých sa stali trosky. Ale Dávid ich prijal, lebo vedel, čo prežívajú. Sám na vlastnej koži zažil, či znamená žiť v súžení a byť odkázaný na pomoc iných. Vedel, aké ťažké je vysporiadať sa s nespravodlivosťou, ktorá vládne v tomto svete. Vďaka tomu, že on sám prijal silu od Boha, ktorému veril, mohol poskytnúť pomoc a vedenie iným.
Pán Ježiš je tým, kto dokonale rozumie každému trápeniu, ktoré človek prežíva. Vie, že súženia majú rôznu podobu. Aj dnes má človek celý rad nevyriešených problémov. Žije v strese, či sa bojí o svoju existenciu. Mnohých trápia choroby, neistota, nedorozumenia alebo nezhody v rodine. Je ozaj veľa toho, čo nás trápi a bolí, čo nás oberá o fyzické i duševné sily. Pán Ježiš hovorí: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! To neznamená, že naše problémy razom zmiznú. Ale pri Bohu nájdeme odpočinutie, novú silu. Pri Ňom sa naše srdce upokojí a získame stratený pokoj. Vždy, keď je toho veľa, máme ísť za Pánom Ježišom. On nás volá k sebe, aby nám dal to, čo potrebujeme.
Za Dávidom prišli aj tí, ktorí sa dostali do finančných problémov. Za Saulovej vlády sa ľudu nedarilo. Mnohí mali existenčné problémy a nedokázali nájsť spôsob, ako sa z nich dostať. Tak, ako aj dnes, aj v minulosti museli obyčajní ľudia zápasiť o prežitie. Keďže Saul v sebe nemal Božieho ducha, necítil potrebu postarať sa o svoj ľud. Keď hovoríme o dlhoch, nie vždy ide o financie. Dlhy sa môžu týkať aj iných oblastí života. Ide o dlhy, ktoré pociťujeme vo svojom srdci. Sú to naše viny, výčitky svedomia, lebo si uvedomujeme, že sme dlžní ľuďom lásku; dlhujeme im pomoc, slová povzbudenia alebo aj vďačnosti… A je tu aj náš dlh voči Pánu Bohu. Božie slovo hovorí, že Pán Ježiš náš dlh zobral na seba a zaplatil ho celý. Nemusíme sa teda obávať predstúpiť pred nebeského Otca. Práve naopak, o to radšej by sme k nemu mali prichádzať, aby sme prijímali Jeho milosrdenstvo a pomoc v pravý čas.
Za Dávidom prišli i všetci zatrpknutí. Je ozaj veľa ľudí, ktorí stratili dôveru v spravodlivosť tohto sveta. Zatrpkli a stratili chuť žiť či bojovať o lepší zajtrajšok. Nielen za Saula žili ľudia, ktorí neverili, že bude lepšie. Aj dnes po všetkom, čo sa okolo nás deje, mnohí neveria, že sa veci, okolnosti zmenia a napravia. S Pánom Ježišom Kristom po svojom boku však máme pred sebou lepšiu budúcnosť. On nám nielen sľúbil dokonalý život v nebesiach, ale aj ho pre nás pripravil. S Ním môžeme očakávať nové nebo a novú zem, kde nebude smrť, ani smútok, plač, bolesť, lebo prvotné sa pominie.
Napokon čítame, že za Dávidom prišli aj jeho najbližší – jeho bratia a celý dom jeho otca. Saulova zloba neprenasledovala len Dávida. Výrazne zasiahla aj jeho najbližších. Preto museli aj oni odísť zo svojho domova a utekať pred Saulom. Tento údel však prijali s pokorou a dôverou, že Pán Boh sa o nich postará. A tak sa aj stalo. Dávid pre svoju rodinu našiel útočisko v Moábe. Cesta poslušnosti Bohu nie je vždy rovná a bez prekážok. Pán Ježiš povedal: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Dávid a jeho rodina prijali svoj údel, nereptali a ani sa na nič nesťažovali.
Skúmanie Dávidovho života nás privádza k Pánovi Ježišovi Kristovi. Akoby sme v ňom videli predobraz Božieho Syna, ktorý prijal poníženie v očiach tohto sveta, aby sa stal naším vodcom. Vodcom všetkých, ktorí prežívajú trápenie, cítia vinu za hriechy, ktorých sa dopustili, vodcom všetkých klamaných a zatrpknutých. Tak ako kedysi mnohí šli za Dávidom, lebo dúfali v lepšiu budúcnosť, rovnako aj my kráčajme ku Kristovi. Pri ňom nájdeme všetko, čo potrebujeme.
Pane Ježišu Kriste, k Tebe dnes prichádzame, lebo aj v našich životoch je veľa toho, čo nás trápi, s čím si sami nevieme rady a nikto na tomto svete nám s tým nevie pomôcť. Prosíme, vypočuj si všetko, čo cítia naše duše, s čím zápasíme a zmiluj sa na nami, lebo Ty si naše útočište, Ty si naša pomoc vždy osvedčená v súžení. Ďakujeme, že Ťa máme, a že si tu pre každého jedného z nás. Amen.
(Erika Pospíšilová)
