Ak nám niečo krásne a cenné spadne len tak do lona, máme, pochopiteľne radosť. Často nie sme ani schopní taký nečakaný dar doceniť a prijať. Narodenie nášho Spasiteľa – Pána Ježiša Krista je určite najcennejší dar, ktorý môže človek dostať.

A aby sme taký dar vedeli naozaj prijať, musíme byť pripravení. Prípravou je už naša túžba. Odkrýva nové hlbiny našich schopností a mobilizuje našu energiu. Naše sily sa tak spoja a smerujú k vytúženému cieľu. Každý z nás má v živote nejaký cieľ, len často nevie, ako ho dosiahnuť. Často sa nakoniec vzdá. To isté platí aj o našom živote viery. Žiť život viery každý deň sa môžeme naučiť z „Desatora pokoja“. Začať sa dá hocikedy, hoci aj hneď…

Dnes nebudem riešiť problémy celého sveta.
Čo všetko na mňa dnes čaká! Nebudem utekať pred svojimi dnešnými problémami a úlohami, nebudem klesať na mysli, budem im smelo pozerať do očí. Odovzdám seba aj tieto veci Bohu, veď On sa aj dnes o mňa stará! Ide so mnou cez hory a doly, výšiny i hlbiny. Stačí krátka modlitba, zamyslenie a pripomenutie.

Dnes nebudem nikoho kritizovať a naprávať.
Som zodpovedný v prvom rade sám za seba, nie za druhých. Mal by som teda sám na sebe vidieť všetko to dobré, ale aj zlé. A mal by som sa vidieť tak, ako ma vidí Boh. On má o mojom živote najlepší prehľad. Jemu záleží na mne, ale aj na ľuďoch v mojom okolí. Teraz je pre mňa dôležité Kristove slovo: „Ako to, že vidíš triesku v oku svojho brata a trám vo svojom oku nevidíš?“ Len pre dnešok chcem teda korigovať iba sám seba.

Dnes sa nebudem pachtiť za šťastím.
Sme Boží synovia a dcéry. Naše oči pre Boha však oslepli, uši pre jeho slovo ohluchli, strácame Boží cieľ v hmle a  bežíme len za ľudskými vecami. V ušiach nám prestáva znieť Božie volanie. Sme pyšní na to, čo sme a čo chceme. Naše  zapchaté uši však musíme prečistiť, aby sme opäť počuli, na čo sme povolaní, z našich sŕdc musíme odvaliť kameň, aby sme poznali, na čo nás Boh stvoril.

Dnes si budem aspoň chvíľu čítať.
Dobré čítanie je pre život duše rovnako dôležité a nevyhnutné ako dobrá výživa pre život tela. „Čítajte málo, ale dobre!“ Otvárame si pravidelne aj Božie slovo – Bibliu?

Dnes budeme hľadať Božie plány.
Nemusím sa naháňať ani váhať. Boh pozná moje kroky aj ich rýchlosť, pozná moje možnosti. Pôjde so mnou za predpokladu, že sa vydám po jeho cestách a že vo svojich plánoch ponechám miesto na jeho dobré zámery.

Dnes budem rešpektovať okolnosti, nebudem ich prispôsobovať svojim prianiam.
Ak si myslím, že ľudia sa mi musia vždy prispôsobiť, premeškám mnohé cenné veci svojho života. Lebo veľa dôležitého môžem dostať práve prostredníctvom tých ľudí, ktorí sú mi najmenej sympatickí.

Dnes chcem slúžiť Bohu.
Konanie dobra vyviera z Božej dobroty. Nemusím konať nemožné, môžem robiť len to, čo je v mojich ľudských silách. Jeho dobrota totiž chce pôsobiť aj cezo mňa. Vykonám len to, čo vládzem, všetko ostatné prenechám Bohu. Veď je to Boh, kto dobro dáva a pôsobí. 

Dnes chcem konať dobré skutky.
Čo mám robiť, aby v mojom okolí pribúdalo porozumenia a súcitu? V Božom Slove – v Biblii je dokonalý návod, ako  šíriť okolo seba lásku, pokoj a dobro.

Dnes sa budem viac spoliehať na Boha.
V živote sa vždy nájde niečo, čo mi spôsobuje starosti, narastá to a trápi ma. Preto si určím poradie vecí, ktoré je  nevyhnutné vybaviť a najprv urobím to, do čoho sa mi vôbec nechce, čo už dlho odkladám. Keď sa na to odhodlám, určite mi ostatne viac času na všetko ostatné. Vždy smiem dôverovať Božej pomoci, On stojí pri mne a ukazuje mi cestu z každej životnej situácie.

Dnes budem dôverovať Bohu.
Boh o mne vie a stará sa o mňa tak, ako by som bol jediný na svete. Boh si ma váži, cení ako drahocenný šperk a miluje ma ako svoje najmilšie dieťa.

Dnes sa nebudem báť.
Nebudem sa báť tešiť sa zo všetkého, čo je krásne. Budem veriť v dobro. Nebudem mať strach z toho, čo je predo mnou  a čo ma môže stretnúť. Veď mám toľké zasľúbenia: „Neboj sa, som s tebou, držím ťa za ruku…“ Naša často „jesenná pochmúrna nálada“ by sa mala zmeniť na náladu „adventnú“ – strach a obavy by sa mali zmeniť na očakávanie toho krásneho, čo nám Pán prisľúbil.
(J. Haase a W. Stinissen)