Pán Boh ústami proroka Ezechiela veľmi tvrdo kritizuje tých, ktorí viedli ľud Izraela. Nad tými slovami sa môžeme pousmiať alebo si pomyslieť, že to nie je nič nezvyčajné. Veď takto to na svete chodí dodnes. A dobre, že ovce zvyčajne kritizované nie sú. Posudzovaní sú v prvom rade pastieri – ľudia, ktorí nesú zodpovednosť za iných: cirkevní hodnostári, politici, lekári, učitelia… Zvyčajne o nich počúvame či čítame, v čom pochybili, alebo čo nezvládli. No neraz si aj my sami o nich povieme svoje…

Lenže v tomto prípade takto tvrdo hovorí Pán Boh. Prorok Ezechiel nám sprostredkúva Božie myšlienky a postoje. V žiadnom prípade nešíril klebety, lebo on ohlasoval Božiu vôľu. Bohu sa totiž nepáčilo, že títo ľudia zneužívali svoje postavenie a autoritu. Ľudí, ktorí im boli zverení, zneužívali pre seba, svoje výhody, záujmy, aby takto naplnili svoje potreby na maximum. Pán Boh týmto ľuďom hovorí: Beda! Beda pastierom Izraela, ktorí pasú sami seba! Či pastieri nemajú pásť stádo? V Starej zmluve v pozícii pastierov boli kňazi, králi, proroci, sudcovia. Oni niesli pred Hospodinom zodpovednosť za Boží ľud. Ak však títo ľudia zlyhali, lebo sústredili moc do svojich rúk a zneužívali svoje postavenie, potom muselo zaznieť z Božích úst: Beda! Ak je pastierom ľahostajný život chudobných, chorých, núdznych, bezmocných, niet divu, že Pán Boh musí prehovoriť a zasiahnuť. A v tomto prípade zasiahol naozaj radikálne, lebo Izrael sa ocitol v babylonskom zajatí.

V Starej zmluve máme viacero príbehov zo života pastierov. Mojžiš bol pri pasení oviec povolaný do služby, aby vyviedol Izrael z Egyptského otroctva. Dávid odišiel od svojho stáda, aby bojoval a porazil obra Goliáša, aby sa následne stal kráľom. Títo ľudia, ale aj mnohí ďalší, vedeli, aké je dôležité byť DOBRÝM pastierom a vodcom. Uvedomovali si, že ľud potrebuje dobré pastviny; potrebuje byť chránený pred nebezpečenstvom a to aj za cenu ich vlastného života. Práve pri svojich stádach sa títo muži naučili prístupu k ľuďom. Pri ovečkách zistili, že ak sa oni /pastieri/ o ne nepostarajú, ovečky si samé nepomôžu, ani sa neochránia. Ovečky sú závislé od svojho pastiera. Bez neho rýchlo zablúdia a zahynú. Starať sa o stádo znamená chrániť ho i nájsť preň dobrú pašu, kde vládne istota a bezpečie. Dohliadať na ne, aby si nenašli vlastné chodníčky. A ak predsa, tak ich nájsť a ubolené priniesť späť do košiara. Mojžiš i Dávid toto všetko vedeli a pretavili do svojej služby. Aj keď neboli bezchybní, predsa len sa snažili byť dobrými pastiermi pre svoj zverený ľud.

Obraz Dobrého pastiera nám pripomína, že Pán Boh sa nikdy nevzdal starostlivosti o svoj ľud. Vždy má k nemu láskavý, zodpovedný a starostlivý prístup. Beda! – znie však tým, ktorí toto nerobia a majú robiť. Beda! – znie tým, ktorým je prednejší vlastný prospech pred prospechom tých, ktorí sú im zverení.

Je prirodzené, že od vrchnosti očakávame starostlivosť. Čakáme, že sa o naše dobro bude snažiť vláda našej krajiny. Čakáme špičkovú starostlivosť od lekárov. Čakáme kvalitný prístup od učiteľov. Čakáme láskavú starostlivosť aj od cirkvi, od svojich farárov, seniorov a biskupov. Je prirodzené a normálne, že toto všetko očakávame. Týchto ľudí totiž považujeme za svojich pastierov a to bez ohľadu, či ich takto voláme alebo nie. Ak sa však toto nedeje, sme sklamaní, nahnevaní aj frustrovaní. Nadávame a seba ľutujeme. Cítime sa ako obete zlých pastierov. Vyhovárame sa, že ak by tí hore konali inak, aj my by sme boli iní. Lenže ak počúvame Božie slovo dôsledne, zisťujeme, že z neho nemôžeme vybrať seba, že nemôžeme poukazovať len na druhých. Adresátmi tohto Božieho slova sme totiž aj my! Ako? Lebo každý človek nesie svoj diel zodpovednosti pred Bohom za niekoho, kto mu bol zverený – za svoje manželstvo, za svoju rodinu, za cirkevný zbor, v ktorom žijeme, za spoločnosť, ktorej sme súčasťou… A tiež sme zodpovední aj sami za seba! A práve vďaka spoznaniu vlastných nedostatkov cez Božie kritické slová, aj my môžeme na sebe pracovať, meniť sa a napredovať v osobnom, rodinnom živote a spoločenstve cirkvi.

Je na mieste sa pýtať seba samého: Čo ja robím na mieste, kde ma Pán Boh postavil? Komu vo svojom okolí nedoprajem, lebo chcem dopriať sám sebe? O koho sa nepostarám, lebo sa chcem starať len o seba? Koho využívam pre svoje vlastné dobro? Atď. Takýto pohľad na seba je dôležitý. Inak človek upadá do sebaľútosti alebo odsudzovania druhých. Seba budeme obhajovať, iných haniť. Je však dôležité vedieť, ako na tom sme. Správy o nedostatku či iných nešťastiach počúvame deň čo deň. Vieme ale o núdzi tých, ktorí žijú v našej blízkosti? Zranené ovečky potrebujú dobrých pastierov. Ak ľudia potrebujú zodpovedných a starostlivých farárov, učiteľov, lekárov i politikov – potom rovnako tak potrebujú aj nás – tých, ktorí žijeme v ich blízkosti.

Ezechielova výčitka sa teda týka všetkých. Prorok vstupuje do nášho svedomia, keď hovorí: slabé ste neposilňovali a choré neliečili, poranené neobväzovali a porozháňané nezavracali, ani stratené nevyhľadávali, ale ovládali ste ich mocou a násilím… Ľudí predsa nestačí kritizovať, zatracovať. Ľuďom máme pomáhať, podporiť ich a podoprieť, keď to potrebujú. Poverenie byť pastierom a starať sa o druhých máme úplne všetci. Je však na každom človeku, ako sa k nemu postaví. No dnes sme vďační za všetkých, ktorí sú dobrými pastiermi – a to od tých najvyššie postavených až po tých najnižšie, o ktorých možno ani nevieme, ale oni si verne, poctivo a zodpovedne konajú svoje poslanie.

Cieľom Božieho „Beda!“ nie je verejná potupa pastierov. V Božích slovách je predsa ukryté aj zasľúbenie. Ja sám budem pásť stádo a ja mu umožním odpočívať – znie výrok Hospodina, Pána. Toto zasľúbenie sa dokonale naplnilo v osobe Pána Ježiša Krista. On je Dobrým Pastierom, ktorý sa stará a postará o každého, kto o Jeho pomoc stojí. Pán Ježiš nedovolí, aby nás zlí pastieri zdierali vo svoj prospech. My v Ňom môžeme naplno žiť a to v moci, ktorá zvíťazila a žije naveky. Dovolíš Mu to?

Drahý Kriste, k Tebe sa utiekame ako k Dobrému Pastierovi a vyznávame Ti: Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. Na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza. Dušu mi občerstvuje, po spravodlivých cestách vodí ma pre svoje meno. Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú. Stôl mi prestieraš pred mojimi protivníkmi, hlavu mi pomazávaš olejom, je preplnený kalich môj. Len dobrota a milosť bude ma sprevádzať po všetky dni môjho života a bývať budem v dome Hospodinovom dlhé časy. Amen. /podľa Žalmu 23/

Požehnanie: Boli ste ako blúdiace ovce, ale teraz ste navrátení Pastierovi a Biskupovi vašich duší! (1. Petra 2,25)

Erika Pospíšilová (podľa textu Ezechiel 34,1-6 a 10-16)