Pred kresťanskou érou slávili pohania v Ríme sviatok nepremožiteľného boha slnka (Dies solis invicti) na zimný slnovrat, 25. decembra. Cirkev múdro začala v tento deň sláviť Ježišove Vianoce, aby ukázala, že Kristus je pravý Boh, pravé Slnko, ktoré vo svojich lúčoch prináša spásu.
Je to sviatok svetla, ktorým je Kristus: „Ja som Svetlo sveta“ (Ján 12, 8). Na Vianoce k nám prišlo pravé Svetlo, „ktoré osvetľuje každého človeka, ktorý prichádza na tento svet“ (Ján 1, 9).
Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo. Rozmnožil si plesanie, zveľadil si radosť, radujú sa pred Tebou, ako sa radujú v žatve, ako plesajú, keď rozdeľujú korisť. Lebo jarmo, ktoré ho zaťažuje, i palicu na jeho chrbte a prút jeho poháňača dolámeš ako v deň Midjáncov. Lebo každá hrmotne dupotajúca obuv a v krvi pováľaný plášť zhorí a bude potravou ohňa. Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja. Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí. (Izaiáš 9, 1-6)
Slovo Advent pochádza z latinčiny a znamená príchod. Pre kresťanov je to čas, keď sa pripravujú na príchod Ježiša Krista. Je to obdobie štyroch týždňov pred Vianocami.
Tradícia adventného venca siaha do 19. storočia. Pochádza zo severských krajín a obsahuje tieto symboly: svetlo – spásu, nádej príchodu Ježiša ako Svetla a Života, zeleň – symbol života a kruh – večnosť a lásku k Bohu, ktorá je nekonečná. A keďže kruh nemá žiadne strany, znamená to, že Božia láska je pre nás všetkých rovnaká.
Adventný veniec má teda pôvod v európskej pohanskej tradícii. V zime svietili niektoré sviečky, ktoré predstavovali „oheň boha slnka“ s nádejou, že sa ich svetlo a teplo vráti. Prví misionári využili túto tradíciu na evanjelizáciu ľudí. A tak sa používanie adventného venca začalo v roku 1839 z iniciatívy farára Johanna Wicherna. Staral sa o sociálny domov pre chudobné deti. Okolo Vianoc vyrobil koliesko so sviečkou na každý adventný deň – na dni v týždni boli malé sviečky a štyri väčšie na symbol nedele. Niekoľko farárov začalo robiť to isté vo svojich komunitách a zjednodušili ho na štyri sviečky. Po určitom čase si jeho použitie osvojila aj cirkev. Adventný veniec sa rýchlo stal ďalším kresťanským symbolom, ktorý vyjadruje nádej príchodu Ježiša ako Svetla a Života.
Symboly adventného venca
Sviečky sú umiestnené na kruhovom venci, pretože predstavuje lásku k Bohu, ktorá je nekonečná. Keďže kruh nemá žiadne strany, znamená to, že Božia láska je pre nás všetkých rovnaká.
Kruh je symbolom Božej večnosti a Kristovej večnej vlády.
Zelená farba konárov v adventnom venci je farbou nádeje a života, ktorá sa obnovuje s príchodom Kniežaťa mieru a Pána nádeje, ktorý má prísť.
Adventný veniec by sme mali mať tam, kde sa najčastejšie nachádzame, kde bude dobre viditeľný. Aby nám pripomínal, koho očakávame. Boh je prítomný v živote každého človeka. A v každom prípade nám dáva pocítiť svoju lásku a túžbu zachrániť nás.
