Trpezlivosť – to je znášanie niečoho bez odporu. Slovo patience rovná sa trpezlivosť, patient rovná sa pacient.

Väčšinou potrebujeme trpezlivosť vtedy, keď sme pacientmi. A pacientmi nemusíme byť len po telesnej stránke – keď sme chorí, alebo máme nejaké fyzické obmedzenia, ale aj keď musíme niečo znášať, čo nám nie je príjemné, v čom sa necítime komfortne po duševnej stránke či po duchovnej stránke.

Napríklad: Keď si zraníme nohu a lekár povie, že nesmieme na ňu došľapovať. A preto, aby sa tá noha vyliečila, vyžaduje to určitý čas – a na to potrebujeme trpezlivosť.

No a keď je nejakým spôsobom chorý náš charakter, náš duchovný človek, tak sa staneme akoby takými Božími pacientmi. A čakanie alebo zotrvávanie v nejakej konkrétnej situácii, ktorá nám nie je pohodlná a v ktorej máme pocit, že sa nič nedeje, je vlastne Boží spôsob liečby.

Väčšinou sú to obdobia v našom živote, keď máme pocit, že zostávame v situácii, ktorú by sme veľmi chceli zmeniť, keď máme pocit, že sa nič nedeje, že Pán Boh mlčí, že Pán Boh nekoná… Ale v skutočnosti práve vtedy pracuje na Tvojom charaktere. Obdobia, v ktorých potrebuješ veeeľa trpezlivosti, sú vlastne obdobia, keď si Božou pacientkou.

No a keby sme mali pomenovať, že čo je takou úlohou pacienta? Nuž, pacient nemôže robiť vôbec nič sám od seba, iba dôverovať lekárovi a naplno sa vydať do Jeho rúk. Vydať sa do Jeho starostlivosti a veriť tomu, že on vie čo robí. A keď to urobíme, tak vlastne ho poslúchame. A v podstate tak to je, že trpezlivosť znamená prijať, že môj najlepší Lekár má všetko pod kontrolou a všetko, čo sa so mnou a okolo mňa deje, aj keď je to nepohodlné, znášam bez odporu. Trpezlivosť je ovocie Ducha – čiže to nie je moja schopnosť! Duch dáva pokoj a istotu – viem, že som v Jeho dlaniach a že všetko čo sa deje je tak, ako to má byť.

Židom 10,36: Musíte byť vytrvalí, aby ste vyplnili vôľu Božiu a dosiahli zasľúbenie.

Ak chceme vyplniť Božiu vôľu musíme byť trpezliví. No ale problémom je, že my občas kladieme odpor. Prečo je to tak? Skúste si teraz vybaviť nejaké konkrétne situácie, kedy ste netrpezliví. Väčšinou ide naozaj o to, že ja ten odpor kladiem. Moje sebecké ja cíti tlak, určitý diskomfort a ja namiesto toho, aby som sa vložila do Božích rúk, bojujem. Je veľa hodín, nestíham, snažím sa ponáhľať. Nejaký človek povie niečo, čo sa ma dotkne, moje ja sa cíti diskomfortne a už som nepríjemná aj ja. Kladiem odpor. Keď som bola na materskej a manžel slúžil, veľmi netrpezlivo som znášala to, v akom som momentálne stave. A tak som sa všetkým snažila dokázať, ako ja všetko skvelo zvládam a popri tom som sa ľutovala….

Žijeme v dobe, kde môžeme mať všetko teraz a hneď. Technológie nám uľahčili život v tom, že na nič nemusíme čakať. Ešte aj u toho lekára si môžete kúpiť časenku. Práce, ktoré si vyžadujú trpezlivosť, sme zmechanizovali. Keď sa potrebujete niekam dostať, nemusíte ráno skoro vstávať a kráčať v zime cez kopec…Keď potrebujete niečo vybaviť, nepotrebujete nejaký sociálny kontakt, nestojíte v rade, aby ste si kúpili lístok na vlak, dokonca pri mnohých vybavovačkách nemusíte ani komunikovať s konkrétnou osobou…. Vyriešite to cez internet z pohodlia domova. Začali sme komunikovať cez sms a msg, kde stačia jednoslovné odpovede, čo vážnym spôsobom ovplyvňuje naše pochopenie druhého človeka a komunikáciu s ním. Totiž trpezlivosť, ktorú vzťahy prirodzene potrebujú, aby fungovali, sa absolútne necvičí. Neposilňujeme ju čakaním. Už malé deti majú absolútnu sústredenosť matiek, ktoré im zabezpečujú celodenný program, kde nie je priestor pre nudu, a deti sa tak stávajú už od malička netrpezlivé. A tak je pochopiteľné, že sa z nich stávajú netrpezliví ľudia…

(Anna Činčuráková-Tipulová)