Pokoj je vzácny. Sme radi, keď ho máme, keď ním môžeme žiť. S nepokojom sa nám žije oveľa ťažšie… Sme nervózni, neraz i nahnevaní a nie je to ono. Premýšľali ste, či máme pokoj aj vo vzťahu s Pánom Bohom? Čo znamená mať pokoj s Ním?

A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme. A chválime sa nádejou slávy Božej. No nielen to, ale sa chválime aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k osvedčenosti, osvedčenosť k nádeji. A nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný. Veď Kristus, keď sme ešte boli slabí, v určený čas umrel za bezbožných. Lebo za spravodlivého sotvakto umrie, aj keď sa za dobrého azda niekto umrieť odhodlá. Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. O čo skorej budeme teda zachránení od hnevu skrze Neho, keď sme teraz ospravedlnení Jeho krvou?! Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou Jeho Syna už vtedy, keď sme boli nepriatelia, o čo skorej budeme zachránení Jeho životom, keď sme zmierení?! Nielen to, ale aj chválime sa Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme teraz došli zmierenia. (Rímskym 5,1-11)

Nepokoj zvyčajne vnímame ako niečo zlé, ako niečo, čo narúša náš komfort, na ktorý sme zvyknutí. Áno, mnoho ľudí povie: Nemať pokoj je zlé. Lenže mať pokoj alebo byť nepokojný – to sa nedeje len tak samo od seba.

Iste sme vďační a spokojní vtedy, keď je všetko v poriadku. Keď sa máme radi v rodine, keď si vieme vzájomne pomôcť, keď sa môžeme jeden na druhého spoľahnúť, keď nemáme konflikty so susedmi, spolužiakmi, či kolegami… Vtedy máme pokoj v srdci. Ale vo chvíli, keď sa nezhodneme v názoroch, keď sa veci vymykajú z našich rúk, vtedy pociťujeme neistotu a nepokoj. Nemať pokoj v rodine je dosť zlé, alebo keď sa krajina zmieta v nepokoji, nepridáva to na pohode človeka. Mať alebo nemať pokoj teda podľa nášho ľudského meradla záleží na tom, aké sú naše vzťahy, aké okolnosti ovplyvňujú naše životy, ale tiež aj to, čo všetko sa deje okolo nás… Áno, môžeme konštatovať, že pokoj a nepokoj sú dôsledkom určitých okolností.

Ale premýšľali ste už niekedy, aké to je, keď človek nemá pokoj s Bohom? Iste by sme mohli ironicky povedať, že: Veď ja mám pokoj s Bohom… ja dávam pokoj Bohu, tak nech aj On dá pokoj mne… Lenže, keď apoštol Pavol hovorí o pokoji vo vzťahu k Pánu Bohu, nie takýto „pokoj“ má na mysli. Apoštol Pavol upozorňuje, že mať pokoj s Ním znamená byť s Ním zmierený.

A to nás núti premýšľať nad tým, ako sa môžeme zmieriť s nebeským Otcom. Ak sa túžime s kýmkoľvek zmieriť v reálnom bežnom živote, ak chceme mať s ľuďmi v našej blízkosti pokoj, vtedy sa snažíme urovnať si vzťahy alebo inak povedané vyrovnať si dlhy. Ak nie sme nikomu nič dlžní, vtedy môžeme mať skutočný pokoj v srdci, a tak je tomu aj vo vzťahu k Pánu Bohu.

Lenže vieme my, čo vlastne Pánu Bohu dlhujeme? Odhliadnuc od toho, že Jemu patrí celý svet, aj náš život, ktorý nám daroval… Pravdou je, že dar je darom, a preto vo svojej podstate nie je dlhom. Ale v tomto prípade ide o to, ako s Božím darom /s našim životom/ narábame. Čo robíme s týmto svetom, ako nakladáme so svojim životom, ako ovplyvňujeme životy ľudí v našom okolí?

To, že naše konanie nie je vždy v úplnom poriadku, nám prezrádza vnútorný nepokoj. Sú ľudia, ktoré takéto pocity dokážu v sebe potlačiť, ale v tom prípade zničia niečo veľmi vzácne vo svojom vnútri. O takých ľuďoch potom hovoríme v lepšom prípade ako o necitlivých, alebo v horšom prípade ako o bezcharakterných.

Ako teda môžeme dosiahnuť pokoj? Ako dosiahnuť zmierenie s ľuďmi i s Pánom Bohom? To je niečo, čo my sami nedokážeme. Ale existuje ktosi, kto to dokáže – Ježiš Kristus. On prišiel na zem, aby zmieril ľudí s Pánom Bohom, aby priniesol pokoj, aby utíšil hnev a zaplatil za všetky naše ľudské dlhy. Samotný Boh v osobe Ježiša Krista vstúpil do nepokoja tohto sveta i do našich hriechov. A to, že to s nami myslí vážne dokazuje aj tým, že ide až na smrť. Za získanie pokoja, zmierenia, odstránenia dlhu platí svojou nevinnou krvou. Ňou zmýva naše hriechy, ktoré z nás robili Božích nepriateľov a tvorí z nás Božie deti – zachránené a zmierené.

Keď čítame Bibliu, keď počúvame príbeh Pána Ježiša Krista, to, ako liečil, ako rozmnožil chleby, ako kráčal po vode, ako veľmi trpel na kríži, či vstal z mŕtvych, tak podľa mňa sme na tom rovnako ako ľudia za čias Krista. Ani nám nie celkom dochádza, s kým máme do činenia. Kto sa to k nám prihovára. Neuvedomujeme si, aká obrovská vec sa stala, keď Pán Ježiš prišiel na túto zem, aby nás zachránil. Neuvedomujeme si, aká bola obrovská Jeho láska, pretože On prišiel, nie preto, že sme dobrí a spravodliví, ale preto, že sa topíme vo svojich hriechoch a nevieme nájsť pokoj. Pán Ježiš nás prišiel z toho vytiahnuť a darovať nám pokoj. Nie my sme sa k pokoju dopracovali vlastným úsilím, ale je to Božia milosť pri nás.

Nikto z nás sa teda nemôže chváliť vlastnými zásluhami. Ale predsa je tu niečo, čím sa ako kresťania môžeme pochváliť: Pán Ježiš mi daroval slobodu! Zmieril ma s nebeským Otcom! Som vďaka Kristovi Božie dieťa! Jeho krvou som ospravedlnený/á! Toto je naša nádej. Na tomto sa zakladá naša viera. Veríme, že vďaka ukrižovaniu Pána Ježiša sme ospravedlnení. Sme zmierení s Bohom Otcom.

Existuje teda nejaký „znak“, okrem vnútorného pokoja, ktorý potvrdzuje, že sme s Pánom Bohom zmierení? Predstavte si, že existuje. Apoštol Pavol píše: takto dokazuje Boh svoju lásku k nám, kým sme boli ešte hriešni… On za nás zomrel. A dodáva: Božia láska je rozliata v našich srdciach. Vonkajším znakom kresťana, ktorý je zmierený s Pánom Bohom, je práve taká istá láska, ktorá je v nás. Tak, ako Pán Boh, ktorý nás miloval, kým sme boli ešte hriešni a položil za nás život, tak aj my máme lásku k Bohu, ale aj k ľuďom okolo nás – tak, ako nečakáme, kedy si ľudia v našom okolí našu lásku zaslúžia, ale milujeme ich, aj keď nám ublížili, aj keď sa s nami nezmierili…

Pán Ježiš Kristus nastúpil na cestu utrpenia a smrti na kríži, aby nám priniesol pokoj a zmierenie. Urobil to vtedy, keď sme ešte boli Božími nepriateľmi. Už vtedy za nás zaplatil svojou krvou. A v tom je naša viera i nádej, že Pán Boh nás miluje a zmieril nás nie pre naše zásluhy, ale pre lásku, ktorou nás miluje. A táto láska je i dnes rozliata v našich srdciach, aby sme aj my milovali tých, ktorí ešte nie sú zmierení s Bohom, s nami a inými ľuďmi. Amen.

Pane Ježiši Kriste, Tvoja láska je rozliata v našich srdciach a je dôkazom toho, že Tebe záleží na každom jednom z nás, a že aj nás túžiš naplniť pokojom. Prosíme, pomôž nám úprimne a pravdivo vidieť stav nášho srdca a našej duše. Pomôž nám priznať si, že potrebujeme Tvoju pomoc, lebo sami sa zmieriť s nebeským  Otcom nedokážeme.

Pane Ježišu, odpusť nám našu nedôveru k Tebe, odpusť nám našu povrchnosť, odpusť nám všetko, čo nám bráni vidieť Ťa a poznať Ťa ako milujúceho brata, ktorý zápasí o naše spasenie. Amen.

(Mgr. Erika Pospíšilová)