Jedna 80-ročná mamička píše pred oslavou svojho jubilea deťom list: Príďte a zostaňte chvíľu so mnou. Prosím vás, len sa neponáhľajte!

Budeme sa rozprávať, alebo len ticho mlčať. Chcem len, aby sme boli spolu. Majte so mnou trpezlivosť, keď mi budete musieť všeličo viackrát zopakovať a vypočujte si ma, keď budem pred vami spomínať na dni dávno minulé… Majte trpezlivosť aj s mojím zdravotným stavom. Nehnevajte sa, keď niečo rozlejem alebo rozsypem, rozbijem alebo stratím. Alebo keď zabúdam, niekedy zabúdam aj na lieky… Už si musím častejšie zdriemnuť, pomáha mi to… A tak vás prosím o čas, trpezlivosť a porozumenie. Ja viem, že to pre vás nie je ľahké. Ale ste moje deti a ja vás mám tak veľmi rada.
Asi by sme sa všetci – my deti svojich drahých mamičiek – mali modliť: Pane, pomôž nám, aby sme nikdy svojim mamičkám nepovedali: teraz nie, nemám čas. Keď si si Ty, počas svojho umierania na Golgotskom kríži, urobil čas pre svoju matku a venoval si jej takú pozornosť v hodine svojej smrti, pomôž nám milovať tie naše po celý čas nášho života. Pomôž nám milovať ich s úctou, trpezlivosťou, vďačnosťou a veľkoryso! Amen!

Mama – to je také kratučné slovo, milé a láskavé. Každé dieťa sa ho naučí
vysloviť ako prvé.
Mama – to je láska sama, ktorá nás sprevádza celým životom. Je nevýslovne
trpezlivá, chápavá, milá a obetavá.
Naša mama, ktorá nežne pofúka naše boliestky a teší sa z našich úspechov.
Mama, ktorá prebdie noci pri našich postieľkach a spája ruky k modlitbám,
aj keď vyrastieme. A plače s nami, keď je nám ťažko. Vždy má pre nás
pripravenú náruč a otvorené srdce, nech by sa stalo čokoľvek.
To je naša mama.
A je to tá istá mama, ktorej slová a varovania sme toľkokrát nevzali vážne…
a napriek všetkému nás neprestane milovať.