Obklopujú nás správy o zle, ktoré sa šíri nečakanou silou. Po prvotnom šoku z rozpútanej agresie obrovských rozmerov prichádza strach – čo bude ďalej?

Je to prirodzené. Okrem vojny nás však ohrozuje aj iné nebezpečenstvo: zostať v strachu sami. Bez Boha.

Moje útočisko, hrad môj, môj Boh, ja v Neho dúfam!  (Žalm 91,2)

Vždy, keď sa nás začne zmocňovať strach, keď nás začne ovládať hnev, zlosť alebo malomyseľnosť, MODLIME SA! S vedomím svojej slabosti prinášajme všetky tieto pocity Bohu. Vložme ich do Božích rúk a odložme úvahy o tom, čo bolo a čo by sa mohlo stať. Len tak totiž môžeme vstupovať do Božej oživujúcej prítomnosti. Nechajme vzísť Jeho Slovu vo svojom srdci, aby z neho vyrastala naša viera. Berme denne do rúk Božie slovo, pripomínajme si slová o Božej vernosti, milosrdenstve, Božej moci prevyšujúcej každé zlo a Jeho konečnom definitívnom triumfe. Obnovujme znova svoju vieru v Božiu dobrotu a milosť.

Potom aj pod ťažobou kritickej situácie a reálnych hrozieb budeme posilnení, aby sme mohli vyjsť zo seba a svojho strachu a byť svetu okolo nás účinným svetlom nádeje a nástrojom lásky. Namiesto strachu a hnevu môžeme byť tvorcami pokoja a milosrdenstva. A môžeme byť užitoční a nápomocní práve tam, kde to najviac treba.

Uč nás, Pane, celkom sa oprieť o Tvoje Slovo, nech v nás rastie pevná dôvera v Teba. Lebo Ty si, Pane, moje útočisko, hrad môj, môj Boh. Ja v Teba dúfam!

(zdroj: www.vira.cz)