Uverejnené

AKO PORAZIŤ OBRA

Každý deň sa nám do cesty života postaví nejaký obor, ktorý nás zastrašuje a utláča a vyzýva presne ako Goliáš Izraelcov do boja. Takým obrom môže byť čokoľvek z čoho máme strach, do čoho sa bojíme vstúpiť, s čím sa musíme popasovať.

Prorok Zachariáš píše: nie vojenskou mocou, ani silou, ale mojím Duchom, hovorí Hospodin mocností. Dnes si na príbehu Dávida povieme, ako možno takého nášho obra poraziť.

Potom Saul obliekol Dávida do svojich šiat, dal mu na hlavu bronzovú prilbu a navliekol mu pancier. Dávid si pripásal i meč na šaty a chcel pokročiť, ale nebol na to navyknutý, a tak povedal Saulovi: Nevládzem v tom chodiť, lebo nie som na to navyknutý. I zložil to Dávid zo seba. Vzal si do ruky palicu, vybral z potoka päť hladkých kameňov, vložil ich do kapsy medzi pastierske náčinie, ktoré mal, vzal si do ruky prak, a tak sa približoval k Filištíncovi. Filištínec sa stále viac a viac približoval k Dávidovi; muž, ktorý niesol jeho štít, kráčal pred ním. Keď Filištínec pozrel a videl Dávida, pohrdol ním, lebo bol len mladíkom červenolícim a pekným na vzhľad. Filištínec povedal Dávidovi: Či som ja pes, že ideš proti mne s palicou? Filištínec preklínal Dávida svojimi bohmi. Ďalej Filištínec hovoril Dávidovi takto: Len poď ku mne, nech dám tvoje telo nebeskému vtáctvu a poľnej zveri! Nato Dávid odpovedal Filištíncovi: Ty prichádzaš ku mne s mečom, s kopijou a so štítom, ale ja idem k tebe v mene Hospodina mocností, Boha izraelských šíkov, ktorého ty si potupoval. Dnes ťa Hospodin vydá do mojich rúk, zrazím ťa a zotnem ti hlavu. Dnes vydám mŕtvoly filištínskeho vojska nebeskému vtáctvu a zemským šelmám, aby celá zem poznala, že je Boh v Izraeli. A aby sa celé toto zhromaždenie dozvedelo, že Hospodin nevyslobodzuje mečom a kopijou, lebo toto je Hospodinov boj; On vás vydá do našich rúk. Keď Filištínec vstal a približoval sa k Dávidovi, Dávid sa poponáhľal a vybehol zo šíku proti Filištíncovi. Vtom Dávid siahol rukou do kapsy, vybral kameň, hodil ním z praku a udrel Filištínca do čela; kameň sa mu vrazil do čela, takže padol tvárou na zem. Tak premohol Dávid Filištínca prakom a kameňom, zrazil Filištínca a usmrtil ho, i keď nemal v ruke meč. Dávid pribehol, postavil sa nad Filištínca, vzal jeho vlastný meč, vytiahol ho z pošvy a zabil ho. Odťal mu ním hlavu. Keď Filištínci videli, že silák zomrel, dali sa na útek. (1.Samuelova 17, 38- 51)

Príbeh o Dávidovi a Goliášovi sa odohráva krátko potom, ako bol Dávid pomazaný za kráľa. Na konci príbehu o pomazaní je taká kratučká veta, z ktorej musíme aj dnes vychádzať a nesmieme ju prehliadnuť: Od toho dňa spočíval na Dávidovi Hospodinov Duch. Dávid bol pomazaný, ale navonok sa v jeho živote veľa nezmenilo. Stále bol pastierom oviec u svojho otca, akurát občas chodil upokojovať Saula hraním na citare, a keďže si ho kráľ Saul obľúbil, stal sa aj jeho zbrojnošom. Príbeh začína úplne jednoducho, otec Izaj posiela Dávida za jeho bratmi, aby im odniesol nejaké jedlo do vojenského tábora.

1. Musíš vedieť, kto si!

Viem si predstaviť malého Dávida, ako sa prechádza okolo vojenského tábora bojovníkov, a vidí ako si bojovníci leštia svoje zbrane, obzerá si ich, možno ticho závidí tie ich meče a brnenia. No a zrazu nastáva chvíľa, keď Dávidovi obliekajú brnenie samotného kráľa Saula. Dávid by mohol byť patrične hrdý a povedať si: Konečne som ako on. Patrím k nim, som bojovník. Ale čítali sme, že Dávidovi ten odev nesedel, nevedel v ňom chodiť, a tak si ho dáva dole…

Ak chceš zvíťaziť nad obrom, musíš najprv vedieť, kto si. Podobne ako Dávid, každý z nás sme povolaní – pomazaní pre väčšie kráľovstvo, ako bolo to Dávidovo. Ale možno podobne ako on žijeme v takom medzi-období, v ktorom ani nevieme, kam vlastne patríme. Veľmi by sme chceli zmeniť svet, žiť život naplno, vybojovať veľké víťazstvá, možno robiť niečo veľké pre Božie kráľovstvo, milovať Ho celým srdcom, no napriek tomu sme ostali kdesi zaseknutí vo svojej vlastnej telesnej schránke. Sme zaseknutí medzi Božím kráľovstvom a realitou všednosti. Medzi životom s Bohom a bez Neho. Preto si potrebujeme stále pripomínať, kto sme a Komu patríme. Pán Boh má s každým jedným z nás svoj špeciálny plán tak, ako mal s Dávidom. Môžeme vybojovať množstvo bojov, aj keď sa cítime slabí, malí a bezvýznamní. Nech je tvojím obrom čokoľvek, či už výzva nového zamestnania, budúcnosť, do ktorej treba vstúpiť prostredníctvom dôležitého rozhodnutia, choroba, zlozvyky a hriechy, alebo čokoľvek iné, so svojím Pánom máš moc poraziť svojho obra. Avšak kým nedáš dole to, čo ti nepatrí – kým sa nevzdáš svojich vlastných predstáv a plánov o živote a o tom, ako by malo vyzerať víťazstvo -, nebudeš víťaziť, iba napodobňovať iných. Dať dole brnenie znamená aj neporovnávať sa s inými. Nemysli si, že ten jeho život je lepší ako tvoj, že jemu sa viac darí, je lepším kresťanom… Nechci brnenie a meč, ktorý nosí niekto iný! Možno ti ani nebude sedieť.

Dať dole brnenie, ktoré nám nepatrí a ktoré nás ťaží, znamená zložiť pred Pánom Bohom to, za čo sa schovávame. Žiada si to úžasnú pokoru byť pred Bohom takí, akí sme, pokoru, ktorá hovorí: Tu som, Pane, dávam sa Ti, dôverujem Ti, maj, prosím, veci pod kontrolou.

2. Ver vo víťazstvo svojho Boha!

Dávid hlása porážku obra ešte skôr, ako začal reálne bojovať. Tak veľmi verí Hospodinovi, že už dopredu oznamuje obrovi Goliášovi jeho prehru, oznamuje podrobne, čo mu urobí! To je trúfalosť! Dávid mohol byť aj opatrný a mohol zmýšľať asi takto: Nebudem sa tu strápňovať, veď čo ak to nevyjde? Aká by to bola hanba, keby že tu budem kričať, že ho porazím, a ono to nevyjde…. Mohol by takto zmýšľať, ale to len vtedy, keby tento zápas vnímal ako svoj. Avšak Dávid, keď oznamuje Goliášovi prehru, tak aj veľmi jasne deklaruje, že tú prehru spôsobí Hospodin! Ty prichádzaš ku mne s mečom, s kopijou a so štítom, ale ja idem k tebe v mene Hospodina mocností, Boha izraelských šíkov, ktorého ty si potupoval. Dnes ťa Hospodin vydá do mojich rúk, zrazím ťa a zotnem ti hlavu… Aby sa celé toto zhromaždenie dozvedelo, že Hospodin nevyslobodzuje mečom, kopijou, lebo toto je Hospodinov boj! On vás vydá do našich rúk. Takže Dávid verí vo víťazstvo svojho Boha! Predstavte si, žeby ste vo viere hovorili: Dnes pôjdem na skúšku a s Božou pomocou ju urobím, lebo Hospodin mi dá múdrosť na všetko si spomenúť a postará sa. Alebo: Čaká ma ťažká operácia, ale verím, že Pán Boh bude viesť ruky lekárov a ja sa živý a zdravý vrátim k svojej rodine. A keby ste v každej situácii, ktorá vám naháňa strach, či je to nejaký nepríjemný rozhovor, alebo zverená úloha, pri ktorej sa vám zdá, že vaše sily nebudú stačiť, keby ste povedali: Idem do toho v mene Hospodina mocnosti! Dnes to Hospodin vydá do mojich rúk!

Aký je tvoj obor? Ten obor môže byť úplne inej povahy, ako som doteraz načrtla. Tým obrom môže byť naše veľké egoistické ja, okolo ktorého sa točí náš život a s ktorým dennodenne zápasíme. Apoštol Pavol v Rímskym 7, 15-25 hovorí o svojom obrovi toto: Veď čo konám, tomu nerozumiem, lebo nie to robím, čo chcem, ale konám to, čo nenávidím… Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, neprebýva dobré, lebo vôľu k dobrému mám, ale nemám sily, aby som to vykonal. Nemám sily, aby som to vykonal. Asi to dôverne poznáme: Viem čo je dobré, ale nemám sily. Vtedy je človek sám sebe obrom. A Pavol pokračuje: Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? Ale vďaka Bohu zato skrze Ježiša Krista nášho Pána! Len skrze Ježiša Krista môžeš byť vytrhnutý s pazúrov vlastného ja!

Dávid je predobrazom najväčšieho bojovníka všetkých čias. Dávid, keď zbadal Goliáša, prišiel za Saulom a povedal: Nech z neho nikto nemá strach, tvoj služobník pôjde a bude bojovať s tým Filištíncom. A presne toto urobil Pán Ježiš: Nech už nikto nemá strach z toho obra! Ja pôjdem a budem bojovať s Ním. Pán Ježiš porazil obra s ktorým denno – denne zápasíš. Možno na teba pohrdlivo vykrikuje! Naparuje sa, aby ťa ponížil, ale v skutočnosti už má boj prehratý. Je porazený!

3. Vybehni z bojového radu.

Neboj sa byť iný. Toľko mužov stálo s natiahnutým lukom alebo vytaseným mečom. Boli tam preto, aby bojovali. Boli cvičení na to, aby bojovali. Ale ani jeden z nich nemal odvahu vybehnúť ako prvý. My kresťania veľmi veľa vieme o tom, ako by kresťanstvo malo vyzerať. Vieme, ako by sme sa mali k sebe správať v cirkvi, ako by sme mali žiť v našich rodinách, vieme… A niekedy máme aj také tie pekné predstavy o službe, čo by sme mohli robiť pre Pána Boha. Možno máš nejaké sny, ktoré ti Pán kladie na srdce, v ktorých si predstavuješ, že by si mohol to alebo ono urobiť. No často to ostáva iba pri tých snoch a slovách, pri pekných myšlienkach, ktoré posunieme ďalej.

Obra, ktorý sa ti vysmieva a spochybňuje tvoju vieru porazíš iba tak, že odvážne vybehneš z radu. Ak chceš byť iný ako tvoji kamaráti, urobiť väčšie veci pre Pána Boha, iná cesta nie je – iba byť iný. Vybehnúť z bojového radu si vyžaduje statočnosť a odvahu. Idete s kožou na trh. V tej chvíli ste na Božej milosti. Odovzdávate sa mu. Myslím, že presne toto urobil Dávid. Vo chvíli, keď vybehol zo šíku bojovníkov, sa stal úplne závislým od Hospodinovej záchrany, od Jeho blízkosti, od Jeho konania, od Jeho milosti. Úplne závislý. Obra porazíš iba tak, že odvážne vybehneš a staneš sa závislým od Boha.

4. Nebojuj zbraňami nepriateľa.

Dávid nepoužíva Goliášovu taktiku boja a ani nebojuje tými istými zbraňami ako Goliáš (aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať že áno). Namiesto kopije a meča si berie 5 kameňov a prak a hovorí: Ty ideš proti mne s mečom a kopijou, ale ja idem v mene Hospodinovom. Neprispôsobil sa jeho taktike. 5 malých kamienkov a prak. Z tých piatich, ktoré si Dávid zobral do vrecka, použil jeden jediný, aby sa dokázala Hospodinova veľkosť. Bohu stačí naozaj málo z toho, čo do teba vložil.

Boh používa úplne iné zbrane – nie silu a moc. Nepodceňuj zbraň, ktorú ti Pán Boh dáva. Možno ju od malička – ako Dávid tie kamienky a prak – stískaš nie v ruke, ale vo svojom srdci, ale ešte nikdy si ju nepoužil pre nejaké väčšie boje, lebo sa ti to zdá málo. To, čo máš, je Boží Duch. Božia neustála prítomnosť, ktorú zasľúbil tým, ktorí veria! A niekedy aj len jediné slovo v moci Ducha svätého môže odstaviť nepriateľa. Jediné tvoje rozhodnutie, jediný úsmev, jediné slovko povzbudenia, jediný čin služby v moci Božieho Ducha môže spôsobiť víťazstvo viery. Pretože Hospodin nebojuje vojenskou mocou, ani silou, ale svätým Duchom.

(Mgr. Anna Činčuráková Tipulová)

Verzia pre tlač