Myslím na vás, milé babičky, s veľkou láskou. Viem, že aj vy sa zaoberáte otázkami: Čo sme v živote urobili, dokázali? Sme spokojné so sebou? Urobili sme viac dobrého ako zlého?
Keď sa obzrieme za svojím životom, často vidíme, koľko sme narobili chýb, a ľutujeme, že sa nedajú vziať späť. V dôsledku únavy odsúvame bokom niekedy aj dôležité veci. Navyše už nám ani zdravie neslúži tak, ako kedysi. Deti a vnúčatá nechceme unavovať svojimi problémami, majú svojich starostí dosť. A práca? Na tú už niet toľko sily. Je tu však niečo, čo by sme v žiadnom prípade nemali odsúvať bokom. Neviete, na čo myslím? Tak čítajte ďalej. Toto je moja vlastná životná skúsenosť.
Môj život bol prázdny. Nie že by som žila sama, bez rodiny. Len som nevedela, prečo som na svete a aký to má zmysel. Keď som premýšľala o živote, kládla som si otázku: Kto mi pomôže a o koho sa opriem, keď sa dostanem do problémov, ktoré presahujú ľudské možnosti? Takto som žila polovicu storočia!
Patrím do generácie babičiek, z ktorých mnohé zabudli, čo do nich o Bohu zasievali ich rodičia. Niektorým sa od rodičov nedostalo nič duchovné, a tak došlo k pretrhnutiu nite odovzdávania Božích právd a princípov – odovzdávania kresťanského posolstva z generácie na generáciu! Ja som šťastná, že som mohla túto niť obnoviť. Zverila som svoj život Božiemu Synovi – Ježišovi Kristovi. On sa stal Pánom a Ochrancom môjho života. Neviem, čo by som si inak počala v situácii, keď mi zistili zákernú chorobu. Strach z bolesti, vyšetrení, liečby, pobytu v nemocnici… – to človeka úplne paralyzuje. V tej chvíli som si uvedomila, akým pokladom je viera v Boha. Aj vo veľmi ťažkých chvíľach života som s Pánom Ježišom našla radosť a súčasne aj druh odvahy a pokoja, ktoré môže dať jedine Boh.
A prečo vám to všetko rozprávam? Veľa ľudí prestalo Boha potrebovať, nespoliehajú sa na neho. Vidno to na každom kroku. Svet sa v posledných časoch zmenil k horšiemu. To, čo bolo za našich mladých čias nepredstaviteľné, je dnes normálne. Máme sa teda len pasívne pozerať a sťažovať?
Milé babičky a vy všetci, ktorí čítate tieto riadky, poďme naviazať túto dôležitú, no
pretrhnutú niť! Venujme sa svojim vnúčatám a ďalším deťom, ktoré máme okolo seba! Hovorme s nimi o Bohu a rozprávajme im biblické príbehy, nielen rozprávky. Buďme im dobrým príkladom. Privádzajme ich do cirkvi či zboru, aby zdravo duchovne rástli. Dajme im šancu, aby spoznali Pána Ježiša a Jeho dielo záchrany. Vyzbrojíme ich tak do života. Sama som sa mnohokrát presvedčila, že Božie Slovo dáva oporu a pevnú pôdou pod nohami. Dáva zmysel života a jasný cieľ. Ukazuje, čo je dobré a čo zlé. Pochopila som, že spoľahnúť sa na Boha je jediný spôsob, ako naozaj zvládnuť a správne riešiť rôzne situácie. Ježiš je tým, kto môže každého človeka pozdvihnúť, viesť bezpečnou cestou a napojiť na zdroj všetkého, čo človek potrebuje. Chce sa stať aj vaším priateľom, sprievodcom na ceste života aj vaším Spasiteľom. Ak túto ponuku prijmete, naviažete pretrhnutú niť života s Bohom.