Povedal im: Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu. (Marek 16,15)

Každú nedeľu poobede chodieval pastor so svojím jedenásťročným synom po meste a spoločne rozdávali letáky o spasení. Bola práve posledná nedeľa pred Veľkou nocou a vonku lialo ako z krhly. Chlapec sa oblieka a hovorí: „Ocko, už je čas, mali by sme ísť.“ „Ach, dnes je tak veľmi chladno a prší!“, namieta otec. „Ale či vari nejdú ľudia do pekla aj keď leje?“ „Iste, ale ja v tomto počasí nejdem.“ Chlapec je sklamaný, no vzápätí sa spýta: „A mohol by som ísť sám? Prosím!“ Otec na chvíľu zaváha a potom povie: „Môžeš, buď však opatrný…”
Chlapec vyšiel do dažďa. Chodil ulicami mesta od dverí k dverám. Aj každému, koho stretol, podal do rúk letáčik. Po dvoch hodinách bol celý premočený, bola mu zima. V ruke mal posledný leták. Ulice boli prázdne, a tak zamieril k najbližšiemu domu. Zazvonil, no nikto neotváral. Zvonil znova a znova, ale nič sa nestalo. Už chcel odísť, keď ho niečo zastavilo. Vrátil sa a päsťou zabúchal na dvere. Tento raz sa dvere otvorili. Stála v nich stará dáma a prekvapene sa spýtala: „Čo chceš?“ Chlapec jej s úsmevom povedal: „Pani, nechcem Vás rušiť. Chcem Vám len povedať, že Vás Ježiš veľmi miluje,“ podal jej leták a odišiel.
Nasledujúcu nedeľu pastor kázal v kostole. Po bohoslužbách sa spýtal: „Má dnes niekto niečo, čo by nám chcel povedať, s čím by sa chcel s nami podeliť?“ Celkom vzadu sa zdvihla staršia dáma. „Nikdy som tu nebola. Viete, ani nie som kresťanka… Prednedávnom mi zomrel manžel a ja som ostala sama. Cítila som sa biedne, bola som na dne, nemala som chuť už ani žiť. Vzala som si povraz, priviazala ho na trám a vyliezla na stoličku. A vtedy ma vyrušilo neodbytné zvonenie. Čakala som, kým prestane. No potom niekto začal búchať na dvere… Rozmýšľala som, kto by mohol byť, pretože k nám žiadne návštevy nechodili. Nakoniec som zliezla zo stoličky a išla otvoriť. Na verande stál premočený, no usmievajúci sa chlapec. Povedal mi: ,Pani, prišiel som Vám povedať, že Vás Ježiš veľmi miluje!‘ A dal mi nejaký leták. Keď odišiel, pozorne som si ho prečítala. A odvtedy som veľmi šťastná. A pretože na ňom bola vaša adresa, tak som sa prišla osobne poďakovať tomu malému Božiemu anjelovi, ktorý priniesol novú nádej do môjho života.“
Možno niekto zapochybuje, ale je to skutočný príbeh. A my, ktorí s letákmi pracujeme, vieme, že podobné príbehy nie sú ojedinelé. Každý letáčik sprevádzaný modlitbami si nájde svojho adresáta. Dobrá správa o spasení je totiž pre každého a aj dnes koná zázraky v ľudských životoch. Nech vás tento príbeh povzbudí. A nezabudnite nám napísať svoje vlastné skúsenosti!