Uverejnené

HOR SA NA PALUBU A SPUSTITE SIETE!

Cirkevné stretnutia, konferencie, schôdze… nejaké sme už absolvovali, nejaké nás ešte čakajú. Riešia sa samé vážne a seriózne problémy. Ubúda ľudí, nie sú spolupracovníci, chýbajú farári… Čo budeme robiť? Ako ľudí motivovať k práci v cirkvi? Dobrovoľníkov, zamestnancov? Máme strach, čo bude s cirkvou. Snažíme sa ju zachrániť. No dokola robíme stále tú istú chybu…

Cirkev totiž nie je tá, ktorej ide o život. O život ide ľuďom okolo nás. O večný život, no často im ide aj o ten “normálny” život. A práve toto nám uniká. Cirkev NEPOTREBUJE zachrániť. Zachrániť potrebujú ĽUDIA, ktorí sa topia – TOPIA…
Mám rada to prirovnanie cirkvi k lodi: cirkev ako loď, ktorá loví topiacich sa. Toto je to, o čom hovorí Ježiš: Budeš rybárom ľudí!
No niekedy to na našich “kresťanských” schôdzach vyzerá ako na stretnutí opravárov. Rozmýšľame, kde tú loď zaplátať, aké nové plachty napnúť…, lebo najprv musíme mať v poriadku loď a až potom môžeme priberať ďalších pasažierov. A, navyše, loď predsa musí byť atraktívna, aby sme prilákali ľudí. Ale viete čo? Počula som, že topiaci sa aj slamky chytá… a ten, kto sa topí, určite sa nebude pozerať, či máme nový náter na pravoboku…
A taktiež je pravda, že MY sa nemáme starať o záchranu lode – tá je v iných rukách, niekto INÝ sa o ňu postará, aj keby nás nebolo…
My máme celkom iné poslanie. A verím, že keď toto poslanie – lov, záchranu tých, ktorým ide o život – vezmeme vážne, nebudeme už mať čas a ani dôvod riešiť to, AKO ZACHRANIŤ LOĎ? a KTO JU VYMAĽUJE? a KTO SA POSTARÁ O PLACHTY? atď., lebo okrem kapitána tam bude kopa “vylovených” rúk a sŕdc, ktoré budú ochotné pomôcť.
A tak hor sa na palubu a spustite siete!
(D. Štrbková)

Verzia pre tlač