Vzkriesený Ježiš prechádza zatvorenými dverami. Ani strach učeníkov ho nezadrží, aby k nim nepřišiel cez zamknuté dvere a nepoprial im pokoj. To je prekrásny obraz vzkriesenia.

V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! (Ján 20,19)

Učeníci konali úplne ľudsky, aj my sami by sme určite zachovali rovnako a správame sa tak často aj dnes. Zatvárame svoje dvere pred druhými. Nikoho k sebe nepustíme, schovávame sa za panceirom strachu. Vzkriesenie však znamená, že nijaký zámok a nijaká závora nemôžu zadržať Vzkrieseného, aby neprišiel k nášmu srdcu a nevstúpil do neho.

Dvere predstavujú v mnohých rozprávkach a legendách dôležitý symbol. Ich otvorením sa človek stáva sám sebou. Dvere sú symbolickým obrazom prechodu z jednej oblasti do druhej, napr. z tohto sveta do toho druhého, z profánnej oblasti do sakrálnej. V stredoveku boli brány katedrál zdobené Kristom sediacim na tróne, vtedy ešte ľudia vedeli, že len prostredníctvom Krista môžu vstúpiť do pravého života.

Pán Ježiš nám hovorí: Ja som dvere. Keď cezo mňa vojde niekto, bude spasený; vojde i vyjde a nájde pastvu. (Ján 10,9) Ježiš nevstupuje iba našimi zatvorenými dverami. On aj sám je tými dverami, ktorými možno prejsť k životu. Ak berieme Ježišove slová vážne, náš život sa uzdravuje. Ak prechádzame dverami, ktorými je On sám, dostávame sa k svojmu pravému JA. Ježiš ukazuje na dvoch obrazoch, čo tento nový život znamená: budeme vchádzať, vychádzať a nájdeme pastvu. Život v nás bude prúdiť všetkými smermi. Už nebudeme zahľadení do seba a krúžiť len okolo svojho JA, a nebudeme žiť iba na povrchu. Ak vstúpime dverami, ktorými je Kristus, budeme vchádzať a vychádzať, nadviažeme vzťah so svojím srdcom a súčasne budeme utvárať tento svet. Nájdeme pastvu. A nájdeme pokrm, ktorý nás naozaj nasýti. Vnímaj dnes pozorne dvere, ktorými prechádzaš!
(zdroj: www.vira.cz)