Modlitba nás nevzďaľuje od záujmu o svet. Naopak, nie je nič zodpovednejšie ako modlitba: čím viac žijeme pokornou modlitbou, tým viac sme vedení k láske a k tomu, aby sme ju vyjadrovali svojím životom.

Potrebujeme na modlitbu veľa slov? Nie. Vieme, že aj pár slov, často veľmi neobratných, stačí na to, aby sme mohli Bohu všetko odovzdať – svoje obavy aj svoje nádeje. Ak tak urobíme, nájdeme cestu, ktorá vedie z nepokoja k dôvere.
Bože a Otče môj,
daj, aby som sa v každej chvíli k Tebe obracal.
Tak často zabúdam,
že vo mne prebývaš
a že ma nepochopiteľne miluješ.
Tvoja prítomnosť vo mne –
to je dôvera a nepretržité odpúšťanie…
Daj, nech si to uvedomujem v každom okamihu!
Amen.
Modlitba je pokojná sila, ktorá na človeka pôsobí a nedovolí mu len tak driemať. Z nej čerpáme potrebnú silu, v nej cítime, ako v nás silnie túžba po Bohu. Prostá krása modlitby obnovuje aj ducha chvály. Nech sa teda naše srdce raduje!
(upr. podľa R. Schutza)

Stále sa radujte. Bez prestania sa modlite. Ducha neuhášajte… (1. Tesalonickým 5,16-24)