Zo štatistiky vieme, že pre 92 % Slovákov je ešte stále rodina najdôležitejšia životná hodnota. Potom sú priatelia (71 %), bezpečie a práca (obe 68 %), čestnosť (63 %), dôvera (61 %), sloboda a nezávislosť (52 %), múdrosť (39 %)… Manželstvo považuje za dôležitú životnú hodnotu 54 % Slovákov a vernosť len 48 %.
Kedysi sa na Slovensku uzatváralo takmer 45 000 sobášov ročne. Najmenej ich bolo v roku 2001 (menej ako 24 000), dnes je to približne 28 000 sobášov. Výrazne narastá – ako alternatíva manželstva – spolužitie nezosobášených párov, no množstvo rozpadov týchto vzťahov je oveľa vyššie, aj so všetkými negatívnymi dopadmi, hlavne na ich deti.
Avšak napriek tomu, že ubúda svadieb, neustále pribúdajú rozvody. Keď porovnáme množstvo rozvodov s množstvom uzavretých sobášov, dostaneme index rozvodovosti, ktorý je takmer 45 %, to znamená, že na 100 sobášov pripadá približne 34 rozvodov. Každé tretie manželstvo na Slovensku sa rozpadne. Nestabilita uzatvorených manželstiev za posledných päťdesiat rokov vzrástla viac ako šesťnásobne.
Rýchlo stúpa aj počet detí narodených mimo manželstva, v roku 1996 to bolo približne 14 % detí, dnes je to už viac ako 30 % všetkých detí, teda skoro každé tretie dieťa! V Bratislave sa v r. 2011 z celkového počtu 7787 detí narodilo 2368 mimo manželstva…
Z celkového počtu rozvedených manželstiev je 65 % na návrh ženy.
Najčastejšie sa rozvádzajú ľudia vo veku 30 – 35 rokov.
Priemerná dĺžka trvania manželstva je cca 14 rokov.
Najčastejšou príčinou rozvodu je rozdielnosť pováh – takmer 60 %.
Nevera muža má na svedomí 11% rozvodov a nevera ženy 6 %.
Vyše 62 % rozvádzajúcich sa má malé deti…
Iba 36 % Slovákov si myslí, že manželstvo je inštitúcia, ktorá by mala vydržať všetky problémy, a teda manželia by sa nemali za žiadnych okolností rozviesť. Prax je taká, že rodiny založené na trvalom vzťahu medzi mužom a ženou, zabezpečujúce reprodukciu našej spoločnosti, na Slovensku chýbajú.
Štatistiky a prieskumy ukazujú, že väzby medzi manželmi, ale aj väzby medzi rodičmi a deťmi sú výrazne narušené. Manželstvo už pre mnohých nie je dôležité ani potrebné. Pre iných neznamená trvalý zväzok, ale len dočasný – kým to obom manželom vyhovuje. Sľub, ktorý si snúbenci dávajú pri uzatváraní manželstva, že spolu vytrvajú v dobrom aj v zlom, sa neberie vážne. Manželstvo sa tak stáva pre mnohých len nestálou inštitúciou, ktorú možno v prípade potreby zrušiť rozvodom.
Počet rodín založených na trvalom manželskom vzťahu, otvorenom prijať deti, v našej spoločnosti výrazne poklesol. Toto už nie je problém rodiny, ale problém ľudí, ktorí nechcú alebo nedokážu takúto rodinu založiť. Je to vážny problém našej západnej civilizácie, ktorá začala príliš upínať svoj pohľad smerom dole, na pozemské dobrá, a zabudla sa pozerať smerom dohora, na nadpozemské, transcendentálne dobrá. Tento zlozvyk si síce západná civilizácia začala osvojovať už pred mnohými storočiami, no rozšíril sa až s príchodom novoveku a dnes sa len prehlbuje. Ľudia stratili víziu niečoho vyššieho, dokonalého, niečoho, čo nás presahuje, prestali vidieť svoj skutočný cieľ mimo tohto stvoreného sveta. Oni chcú svoje šťastie naplniť už tu, na zemi. Preto je pre nich absurdné a nelogické obetovať celý svoj život pre niekoho druhého, taký život sa im javí ako premárnený.
Rodina je tvorená dvoma základnými vzťahmi: vzťah medzi manželmi a vzťah medzi rodičmi a deťmi. Keď sa pozrieme na vývoj týchto vzťahov v rodine, zistíme, že za posledných dvadsať rokov sa udiali výrazné zmeny. Žiaľ, takmer vo všetkých ukazovateľoch ide o zmeny k horšiemu a zdá sa, že tieto trendy budú pokračovať. Napriek tomu je rodina stále základnou a nevyhnutnou zložkou spoločnosti, bez ktorej sa nezaobídeme. Jednou z príčin súčasného stavu je práve oslabenie rodiny v našej spoločnosti. O to väčšmi musíme zdôrazňovať dôležitosť rodiny a napomáhať jej udržaniu.
(Patrik Daniška, Fórum života)
