Tieto slová sme často počúvali z úst prezidenta Václava Havla. Sú to iste pekné a perspektívne slová. Škoda, že dnes už zaznievajú len v spomienkach na zosnulého prezidenta. Aj ja si prezidenta Václava Havla vážim. Mám na to štyri dôvody. Svojmu národu prial politickú slobodu a život v demokratickom zriadení. Ľuďom prial kvalitné vzájomné vzťahy – teda život v pravde a láske, to znamená vzťahy dôvery, vzájomného porozumenia a pomoci. Pre tieto hodnoty bol ochotný žiť, pracovať i trpieť vo väzení. Taktiež si ho vážim preto, že nemal vo svojej duši túžbu po pomste.
Keď vyslovoval svoje heslo Pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou, určite si myslel, že sa ľudia vo svojom nadšení rozhodnú pre tieto hodnoty a ich vzájomné vzťahy sa potom naozaj zmenia. Uvedomoval si, že kvalita ľudského života závisí hlavne na dôvere, vzájomnej úcte a dobrých vzťahoch. Roky plynuli a on sledoval, či rozosiate slová o pravde a láske klíčia a rastú.
V závere života prežíval sklamanie. Určite si predstavoval, že politikom, ktorí sa dostanú na najvyššie posty, pôjde o dobro národa. Keď však videl, ako mnohým z nich ide len o moc a osobné záujmy, bol z toho smutný. Keď sledoval život národa a šírenie lží v rôznych podobách, nečestné konanie, korupciu a podvody, keď pozoroval, ako v ľuďoch prevláda sebectvo a ľahostajnosť, ako do medziľudských vzťahov preniká nenávisť, závisť a pohŕdanie, bol sklamaný. Jeho heslo Pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou sa v našej spoločnosti neujalo a nenaplnilo. A keď potom videl, že sa medziľudské vzťahy viditeľne zhoršujú, určite si uvedomoval, že ľudia nebudú šťastní, ani keď majú politickú slobodu a hmotné zabezpečenie.
Prečo heslo o pravde a láske nepreniklo národ a nezmenilo ľudí ani ich vzájomné vzťahy? Preto, lebo žiadne ľudské heslo nemá moc zmeniť človeka. Ani tie najkrajšie heslá nemajú moc premeniť ľudskú prirodzenosť. Ani najkrajšie ľudské priania nepremenia človeka v jeho podstate. Prirodzenosť človeka je totiž veľmi skazená. Pán Ježiš Kristus to povedal celkom jasne: Lebo z vnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka. (Marek 7,21-23) A apoštol Pavol spomína ďalšie negatívne vlastnosti, ktoré ovládajú vnútro človeka: A zjavné sú skutky tela ako: cudzoložstvo, smilstvo, nečistota, zmyselnosť, modloslužba, čarodejníctvo, nepriateľstvá, svár, nenávisť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky. (Galatským 5,19-20)
Kristove slová aj slová apoštolov nám ukazujú röntgenovú snímku našej ľudskej prirodzenosti. Pohľad na ňu je šokujúci. Niektorí ľudia si pri čítaní týchto biblických slov myslia, že to Kristus preháňa, no skazenosť človeka je skutočne taká veľká. Veď naše dejiny sú plné nenávisti, chamtivosti, zabíjania a vojen, ktoré dosvedčujú pravdivosť týchto slov. Zdedené negatívne vlastnosti, ktoré Kristus spomína, ovládajú vnútro človeka. Prísnou výchovou a sebakázňou môžu byť trochu skrotené. Nie však odstránené z vnútra človeka. Stále ovplyvňujú myslenie človeka, jeho pocity aj jeho rozhodovanie. Človek nie je sám schopný zmeniť svoje vlastné vnútro ani vnútro druhého človeka. Apoštol Pavol pri pohľade do svojho vnútra s veľkou bolesťou konštatoval: Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, neprebýva dobré, lebo vôľu k dobrému mám, ale nemám sily, aby som to vykonal. Nečiním totiž dobré, čo chcem, ale robím zlé, čo nechcem. Je sklamaný sám sebou, a preto s bolesťou volá: Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? A potom s vďačnosťou dodáva: Ale vďaka Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána! (Rímskym 7, 18-24)
Jediný, kto dokáže premeniť vnútro človeka, je Pán Ježiš Kristus. Preto prišiel na svet, aby premenil naše vnútro a tým aj náš život. Táto premena je taká dôkladná, že ju nazýva novým narodením. K tejto premene dochádza v človeku vtedy, keď človek vedome prijíma Pána Ježiša Krista ako svojho Záchrancu a celkom mu zverí svoje srdce – svoje vnútro, celú svoju bytosť. Kristus potom mocou Ducha svätého a mocou svojho Slova premieňa vnútro človeka. Stará prirodzenosť je umŕtvovaná a v človeku sa rodí nová prirodzenosť z Boha. Apoštol Pavol prežil túto premenu a rád o tom vydával svedectvo: Spolu s Kristom som ukrižovaný a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa. (Galatským 2,19-20)
Keď človek zverí svoj život Kristovi, Duch svätý v ňom umŕtvuje starú prirodzenosť a tvorí prirodzenosť novú. Pripomína nám to aj apoštol Peter: Aby sme nimi mali účasť na božskej prirodzenosti a ušli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť. (2. Petra 1,4) Duch svätý, ktorý pôsobí v človeku odovzdanému Pánovi Ježišovi, formuje v ňom nové vlastnosti. Apoštol Pavol ich vymenúva: Ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. (Galatským 5,22-23) Sme takí vďační, že Kristus svojím slovom a svojím duchom umŕtvuje v človeku zdedené zlé vlastnosti a tvorí nové! Je to skutočný zázrak, za ktorý musíme byť vďační.
Toto je jediná cesta k premene každého jednotlivca, ale aj celého národa. Jediná perspektívna cesta pre národy Európy aj národy celého sveta. Iná cesta k víťazstvu pravdy a lásky nad lžou a nenávisťou naozaj nie je.
Učiteľ národov J. A. Komenský to vedel, pretože to osobne prežil. Preto aj vo svojich knihách obracia zrak svojho národa ku Kristovi a k Božiemu slovu – k Biblii. V knihe Labyrint světa a ráj srdce vydáva svedectvo, ako po dlhom hľadaní našiel svojho Záchrancu v Ježišovi Kristovi a ten premenil jeho vnútro – jeho sklamané a smutné srdce premenil na skutočný raj. V labyrinte sveta našiel v Kristovi Ježišovi raj pre svoje srdce. Komenský taktiež videl, aký požehnaný vplyv mala Biblia na veľa generácií nášho národa. Preto odkázal národu Bibliu ako najvzácnejšie dedičstvo: Na tebe, národe český a moravský, vlasti milá, zapomenouti také nemohu… odkazuji tobě za dědictví knihu Boží, Bibli svatou, kterouž synové moji z původních jazyků do češtiny s pilností velikou uvedli… Přijmiž to tedy za svůj vlastní klénot, vlasti milá, a užívej toho k slávě Boží a svému v dobrém vzdělání.
Bolo by skutočne skvelé, keby sa náš národ vrátil k Ježišovi Kristovi a ten vzácny klenot – svätú Bibliu – Božie slovo prijal do svojho života. Náš národ by prežil duchovnú premenu, a potom by skutočne pravda a láska zvíťazili nad lžou a nenávisťou. Myslím si, že aj my, Slováci sa radi hlásime k odkazu J. A. Komenského, a preto by sme si aj my mali prisvojiť tieto slová, tento odkaz, posolstvo.
Na tieto duchovné hodnoty nás upozorňoval aj náš prvý prezident Tomáš G. Masaryk, keď povedal: Ježiš, nie Caesar, je zmyslom našich dejín a demokracie. Bolo by veľmi užitočné, keby tento citát a hlavne duchovné hodnoty, na ktoré prezident Masaryk poukazoval, naše národy naozaj prijali a prežili tak skutočnú duchovnú premenu. Za to sa modlíme a túto premenu každému prajeme. Jedine Ježiš, nie Caesar, dá zmysel a novú kvalitu života každému človeku aj celému národu.
(S. Kaczmarczyk)
