Tajomstvo Veľkej noci spočíva v tom, že život je silnejší ako smrť. Strnulosť a temnota hrobu sú premenené na kvitnúcu záhradu. Putá, ktoré bránia nášmu životu, sa rozväzujú. Prostredníctvom vzkriesenia objavujeme vo svojom tele aj v duši nový život.

Kristovo vzkriesenie nebolo ojedinelou udalosťou. Vo viere v Ježišovo vzkriesenie môžeme prežívať vzkriesenie i my sami a navyše môžeme k životu prebúdzať aj druhých. Mnohí však aj napriek tomu ostávajú radšej ležať v hrobe, v hrobe svojho strachu a rezignácie, sklamaní či zranení. Zariadili sa v hrobke, pretože majú strach zo života… Nebojme sa viac a vyjdime von zo svojich hrobov!
Veľká noc bola od počiatku cirkvi hlavným a ústredným sviatkom. Kresťania slávili vzkriesenie Pána, radovali sa z toho, že láska zvíťazila nad smrťou, a že prostredníctvom vzkriesenia už teraz majú podiel na naplnenom živote Ježiša Krista.

Spievajme Haleluja už tu na zemi,
kde sme ešte plní starostí,
aby sme ju raz mohli spievať „tam“ v plnej istote…
Spievajme Haleluja dnes,
nie však preto,
aby sme sa radovali z pokoja,
ale aby sme našli útechu v trápení.
Spievajme tak,
ako spievali pútnici:
Spievaj, ale kráčaj ďalej!
Spevom sa teš v núdzi,
nebuď namrzený!
Spievaj a kráčaj ďalej!
(Sv. Augustin)

Hallelujah! Spasenie a sláva a česť a moc Pánovi, nášmu Bohu! (Zj 19,1)