Nedávno som počas jedného rokovania prechádzal hotelovou halou. Dvere do jednej miestnosti boli otvorené a môj pohľad zavadil o kresbu na stene oproti nim. V tom okamihu som sa vrátil o päťdesiat rokov späť.

V mysli sa mi vynoril obraz, keď som bol ešte malý chlapec a uvedomil som si, ako spomienky z najranejšieho detstva veľmi ovplyvňujú a formujú náš život. Často sa nám totiž vynárajú rôzne výjavy, pocity alebo aj hlasy z minulosti. Medzi tie najintenzívnejšie určite patria duchovné zážitky – dotyky Božieho volania, ktoré nás potom sprevádzajú celým životom. Bývajú to často krásne spomienky. Jedna pani mi nedávno povedala: „Niekedy túžim znova prežiť pocit bezpečia, ktoré som mala ako dieťa. Babička sedávala pri mojej posteli, spievala mi a modlila sa…“ Avšak ľuďom sa vynárajú aj stresujúce a negatívne zážitky, ktoré v nich vyvolávajú celý rad otázok o zmysle života, o Bohu a o našom vzťahu k nemu. Z rozprávania mnohých ľudí viem, že sa Boh prihovára človeku už v útlom detstve, a potom neskôr, v dospelosti, prichádzajú situácie, ktorými im to pripomína. A práve na toto pripomenutie často poslúžia aj rôzne stretnutia, príbehy, piesne, kázne, slovo v letáčikoch… Prostredníctvom nich sa môže stať, že sa Boh s ľuďmi znova stretne a niť viery môže byť opäť napojená. A vtedy ľudia získajú s Bohom novú osobnú skúsenosť – prežijú zmierenie a uzdravenie. Po dlhých životných omyloch prídu konečne domov. Zaleží na nás všetkých – kresťanoch, aj na Vás, či Božiu ponuku dostanú ľudia okolo Vás v pravý čas.
(Bernhard Matzel, šéfredaktor MM misie, Marburg)