Prostredný golgotský kríž sa aj v tej najkritickejšej chvíli stáva jedinečnou spovednicou a kazateľňou súčasne. Jeden zo zločincov sa stotožňuje s kričiacim davom, patrí medzi nich.

Druhý však v poslednej chvíli svojho života vidí ten priepastný rozdiel medzi sebou – hriešnikom, ktorý je spravodlivo potrestaný – a nevinným, nespravodlivo odsúdeným a trpiacim Božím Synom, Ježišom Kristom. Až v tejto chvíli, v tesnej blízkosti svätého Ježiša, vidí ako v zrkadle celý svoj nesvätý hriešny život, spravodlivý súd, blížiacu sa smrť a súd na večnosti! Zhrozí sa a prosí o pomoc jediného možného Záchrancu, jediného Spasiteľa svojej duše. K nemu vysiela svoje SOS: „Ježišu, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ (Lukáš 23,42) A on mu odpovedá: „Amen, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!“ (Lukáš 23,43) Stal sa tak posledným naveky zachráneným človekom ešte priamym pôsobením Božieho Syna, kým bol v tele na tejto zemi.
A až potom sa Ježiš obracia k svojmu nebeskému Otcovi so svojím osobným vyznaním dôvery a oddanej lásky: „Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ (Lukáš 23,46) Tento výrok veľmi zrozumiteľne potvrdzuje, že Ježiš umiera ako víťaz s plnou dôverou v Božiu lásku, vernosť a moc, ktorá ho vzápätí vzkriesi z mŕtvych!
Ponuka Božej milosti, zjavenej v spasiteľnom diele Ježiša Krista, volá aj dnes po odpovedi. Vlastne čaká na vyjadrenie každého z nás, pretože sa aj bezprostredne dotýka každého z nás. Veríme Božiemu programu spasenia prostredníctvom Ježiša Krista? Veríme v Kristovo víťazstvo nad peklom, hriechom a smrťou? Veríme, že môžeme večnosť stráviť spolu s Ním? Alebo si radšej zariadime život po svojom, a raz budeme umierať ako všetci pochybovači a posmievači – bez Ježiša? Prajem Vám jediné: aby ste si všetci vybrali správne!
(Josef Bedřich Průša)