mnohým nie si sympatický, kvôli svojmu historickému umývaniu rúk. V mene Ríma, veľkého Ríma, si vládol od r. 26 do 36 po Kr. v Judsku, Samárii a Idumeji. Spomínaš si, že? Tie časy sú však už dávno preč! No v histórii ostávaš stále aktuálny. Čo si však vykonal, aké hrdinské činy, aby si ťa pamätali generácie?

Tvoje meno sa spomína v spojitosti s istým Ježišom z Nazaretu, ktorému všetci hovorili „Majster“ a ktorý bol synom tesára Jozefa. Áno, práve s tým človekom, ktorého si svojím gestom – umytím rúk – poslal na smrť. Mohol si ho zachrániť, keby si bol chcel. Ty si to však nespravil, hoci si bol presvedčený o jeho nevine. Neobhajuj sa! Áno, viem, Ježiš bol najprv odsúdený židovskou veľradou. Ale ty si nemusel tento rozsudok potvrdiť. A hoci si aj trikrát verejne vyhlásil, že Ježiš je nevinný, predsa si ho dal ukrižovať ako zločinca. A sám si sa zbavil viny úradným, či skôr akýmsi „slávnostným“ rázom tohto svojho zavrhnutiahodného, nedbanlivého a nezodpovedného konania umytím rúk: „Nemám viny na krvi tohto človeka. To je vaša vec.“ Takto sa správa rímsky guvernér? Myslíš si, že si tým obhájil svoju nevinu?
Milý Pilát, viem si predstaviť, čo ťa asi vtedy trápilo, čo si si myslel, keď si mal rozhodnúť o živote alebo smrti Ježiša: Tento človek je nevinný, nenachádzam na ňom žiadnu vinu, prečo by som ho mal nechať zomrieť? Ale prečo si dav vyvolil Barabáša, vzbúrenca a nepriateľa Ríma? Ak im nevyhoviem, môžu vyvolať vzburu. Čo by povedali v Ríme? A čo by bolo potom so mnou? Ako by som dopadol? Moje postavenie, moc a moje bohatstvo? Lepšie bude ustúpiť a uspokojiť ľud…“ Lenže takéto pohnútky ťa neospravedlňujú. Svedomie si nemožno pošpiniť, a potom ho vzápätí opláchnuť vodou. Pokúšam sa ťa však aspoň pochopiť.
Ak bolo treba odvahu, aby si poslal nevinného na Golgotu, vedz, že ja zase potrebujem odvahu, aby som ťa vôbec obvinil. Keď sa pozerám okolo seba, necítim sa oprávnený ukázať na teba prstom žalobcu. Tento tvoj čin, tvoja vnútorná slabosť, sa dnes stali životným štýlom mnohých ľudí. Zvaliť vinu na druhých sa nám už akosi dostalo do krvi, pretože sa pritom tvárime, akoby sa nič nestalo. Dnešok sa vyznačuje odmietaním dodržiavania spravodlivosti, na ktorej by mali spočívať spoločnosť aj štát, na ktorej sa budujú mravné hodnoty. Denne si umývame ruky aj my obyčajní ľudia a viem aj to, milý Pilát, že dnes si myjú ruky aj kresťania…
Koľké zvaľovanie viny, koľké mytie rúk, keď máme byť cirkvou, spoločenstvom lásky, keď máme slúžiť Ježišovi! Dnešný človek totiž nechce prežiť svoj život naplno, lebo chce žiť bez rizika, výkyvov, sklamaní, vo falošnom pokoji. A. R. Follereau napísal: Pochopte to už! Tu nejde o to, aby sme nejakým neurčitým gestom osušili jednu slzu, či mali okamžitý súcit, ale o to, aby sme si konečne všetko naplno uvedomili a už to viac nestrpeli. To znamená neuspokojiť sa s daným stavom. Nechcime už viac byť šťastní len my sami. Neutekajme ani sa nevzdávajme pred biedou, nespravodlivosťou, zbabelosťou, nepristupujme na kompromisy, neustupujme. Bojujme, bime sa. Svet je hladný po láske. Tak pracujme!
Básnik E. Lee Mastersom nás vyzýva:
Láska sa mi ponúkala, no ja som sa odťahoval od jej zvodov…
Bolesť klopala mi na dvere, a ja som sa jej bál…
Ctižiadosť na mňa hlasno volala, no ja som mal strach z nepredvídaného…
Napriek tomu všetkému som trpel hladom po zmysle života.
A teraz viem, že mal som vytiahnuť plachty a vystaviť sa vetrom,
nech by kamkoľvek zaviali moju loďku.
Dať zmysel životu môže viesť k bláznovstvu,
ale život bez zmyslu je len mučivý nepokoj a márna túžba.
Milý Pontský Pilát, kresťania – priatelia Ježiša, ktorého si ty vydal na smrť – už našli odpoveď na túžbu po zmysle a absolútne v Bohu, v Bohu Ježiša Krista. Ale koľko ľudí si aj tak ešte umyje ruky ako ty!
Francesco
(Skrátené a upravené podľa knihy Otevřené dopisy od F. Armentiho, ktorú vydalo Karmelitánske nakladateľstvo, zdroj: www.pastorace.cz .)