teraz, keď ti píšem, znova myslím na ten večer, keď súdili Ježiša a ty si stál na dvore a zohrieval si sa pri ohni. Vtedy si ho zaprel. Stavím sa, že keď si zradil Ježiša, hoci si bol tak blízko ohňa, predsa ťa mrazilo na celom tele a hlavne pri srdci. Lebo ak niekto miluje a zradí, ochladne mu srdce, zmení sa na ľad.
Keď si si uvedomil, čoho si sa dopustil, prelieval si slzy a ja verím, že si to neurobil zo zbabelosti. Ty si sa nikdy neprejavil ako zbabelec. Nechýbal ti charakter, to len tvoja viera ochabla. Pre Ježiša, pre ostatných učeníkov, aj pre kresťanov všetkých čias si vždy predstavoval pevnú vieru. A predsa si zradil Majstra. Prečo? Možno preto, že Boh, ktorý nič nenecháva na náhodu, nám chcel tvojím pokleskom povedať, že aj napriek našim slabostiam nás miluje nekonečnou láskou. Ježiš predsa vedel, že ho zaprieš, a aj tak ti odhalil poslanie, ktoré mal pre teba pripravené, keď ti povedal ti: Peter, na tebe zbudujem svoju cirkev.
Milý Peter, keď uvažujem o tom, čo sa stalo tebe, myslím na našu krehkosť, na našu malovernosť, na našu obmedzenú lásku k Bohu a na naše sebecké záujmy. Naša nedostatočná a malá viera nás často vedie k tomu, že si vytvárame akýchsi „bohov“ pre seba, na svoje užívanie a konzumovanie alebo na morálku prispôsobiteľnú každej situácii. Sme ako ty, Peter, keď zapierame Ježiša v malých či veľkých životných skúškach, pri ktorých by nás zrelá viera viedla k úplnej dôvere v Boha, k istote, že aj takej dramatickej udalosti máme jeho milosť a plné požehnanie.
Milý Peter, tvoja zrada mi však taktiež pripomenula a osvetlila to, čo pri tom cítil Ježiš. Biblická múdrosť nás učí: Priateľ je poctivý, aj keď ťa zraňuje, nepriateľ ťa klame, aj keď ťa pobozká… Priateliť sa s kdekým je na škodu; ten však, kto miluje, priľne viac ako brat. Aké hlboké sklamanie, horkosť a skľúčenosť pociťujeme, keď zistíme, že nás zradil, podviedol alebo oklamal niekto blízky! Ježiš ťa však neodsúdil, dokonca ťa mal aj naďalej rád. To by nás malo povzbudiť, aby sme aj my mali takú lásku voči druhým, lebo len tak budeme schopní nepriať ako odvetu zlo tomu, kto ho spôsobí nám. Akonáhle pociťujeme nenávisť voči niekomu, koho milujeme a kto nám ublížil, znamená to, že naša láska nebola pravá, že to nebolo úprimné priateľstvo. Naše city by sa mali v skúškach dokázať.
Milý Peter, aj nám sa často stáva to, čo tebe: milujeme a zrádzame. Vďaka však za tvoje slzy ľútosti a pokánie! Poučil si ma, viem, že nádej nikdy neprestáva, že sa hodí vždy a pre všetkých. Bezpečná nádej z vedomia, že Niekto nás bez ohľadu na naše viny miluje.
Francesco
(Skrátené a upravené podľa knihy Otevřené dopisy od F. Armentiho, ktorú vydalo Karmelitánske nakladateľstvo, zdroj: www.pastorace.cz .)
