Toto je skutočný príbeh, ktorý sa odohral v Rusku. Nedávno dvaja zahraniční misionári navštívili detský domov na okraji hlavného mesta Moskvy. Bolo pár dní pred Štedrým večerom. Ich úlohou bolo priblížiť viac ako stovke deťom – sirotám atmosféru Vianoc.

Najprv im porozprávali vianočný príbeh, hovorili o mestečku Betlehem, o Jozefovi a Márii, o chlieve a jasličkách. Deti pozorne počúvali, väčšina z nich to totiž počula po prvýkrát v živote. Dovtedy poznali iba deda Mráza, ktorý im prinášal vianočné darčeky. Keď misionári skončili, rozdali deťom rôzne pomôcky, aby si mohli samé zhotoviť malý Betlehem aj s jasličkami: farebný papier, kúsky vzorovaných látok, nožničky, farbičky…

Deti sa nadšene pustili do práce. Každý chcel mať ten najkrajší výtvor. Išlo im to pekne od ruky. Misionári sa zastavili pri stolíku, kde sedel šesťročný Michail. Bol veľmi šikovný. A už bol skoro hotový. Jeho Betlehem bol však veľmi zvláštny: v jasličkách totiž neležalo len jedno dieťa, v jeho jasličkách ležali vedľa seba detičky dve! A tak sa spýtali, kto je to druhé dieťa. Chlapec im najprv porozprával všetko, čo pred chvíľou sám počul. Avšak celému vianočnému príbehu dal veľmi zvláštny koniec. Povedal: „Keď Mária položila narodené dieťatko do jasličiek, malý Ježiš sa pozrel na mňa a spýtal sa, či mám domov. Povedal som mu pravdu, že nemám. Nemám mamu ani tatka, nemám nikoho a nemám ani domov. Preto bývam tu, v sirotinci. A tak mi malý Ježiš povedal, že môžem ostať s ním. Ja som sa však bránil, pretože som nemal preňho darček, ktorý by som mu mohol – tak, ako všetci ostatní, čo sa mu prišli pokloniť do Betlehema – darovať. Veľmi som však chcel zostať s ním, a tak som tuho premýšľal, čo by som mu len mohol dať. A potom ma to napadlo: ponúknem mu, že ho zahrejem. To je predsa výborný dar! Kým som nebol tu, tak sme sa s inými opustenými deťmi zahrievali navzájom v našich skrýšach. Aby sme nepomrzli. Spýtal som sa teda Ježiša, či by to bol darček, keby som ho zahrieval. A predstavte si, on mi povedal, že by to bol ten najlepší dar, aký dostal. A tak som vliezol do jasličiek aj ja, Ježiš sa na mňa milo usmial a povedal mi, že s ním môžem zostať už navždy.“

Malý Michail dokončil svoje rozprávanie so slzami v očiach. Ručičkami si zakrýval tvár, aby to tak nebolo vidno. Plakal od šťastia, lebo konečne našiel niekoho, kto ho neodmietol, ale ponúkol mu, aby boli navždy spolu…

(preložené z angl.)