V Biblii v 2. kapitole Matúšovho evanjelia je opísaný príbeh mudrcov („kráľov“), ktorí sa prišli do Betlehema pokloniť práve narodenému Ježišovi na základe pozorovania hviezdy.

Pri pohľade na akýkoľvek betlehem vystavený v našich kostoloch, múzeách či domácnostiach si všimneme, že nad jasľami svieti hviezda s dlhým žiarivým chvostom – teda nepochybne kométa. V skutočnosti to však nebola žiadna kométa!

Ak by tou betlehemskou hviezdou bola naozaj kométa, nebol by pre astronómov problém spoľahlivo overiť čas Kristovho narodenia. V časoch okolo počiatku nášho letopočtu bola astronómia na ďalekom východe už pomerne rozvinutá a podrobné záznamy o pozorovaní komét z tých čias sa dobre dochovali. A žiadna z vtedy zaznamenaných komét termínovo nevyhovuje. Veď aj slávna Halleyova kométa bola pozorovaná v r. 12 pr. n. l. a potom znova až v r. 66 n. l. – objavila sa teda buď príliš skoro alebo príliš neskoro. Navyše tu bol aj určitý „astrologický problém“. Podľa dobových výkladov boli kométy nešťastným znamením na nebi, takže len ťažko by boli použité na ohlásenie radostnej zvesti o narodení Vykupiteľa ľudstva. V skutočnosti je zobrazenie kométy nad Betlehemom historicky doložené až z talianskych jasličiek z 15. storočia. Odtiaľ sa asi v druhej polovici 16. storočia tento zvyk dostal aj k nám. Až v druhej polovici 20. storočia sa podarilo odhaliť tvorcu kometárnej symboliky pre biblickú správu o Kristovom narodení a klaňaní troch kráľov. Bol ním známy taliansky maliar Giotto di Bondone (1267 – 1337), ktorý v r. 1304 maľoval fresku Klaňanie v padovskej kaplnke Scrovegni. Inšpiroval sa vlastným pozorovaním návratu Halleyovej kométy (ktorá sa vtedy, samozrejme, ešte tak nevolala; až vynikajúci anglický astronóm Edmond Halley začiatkom 18. st. zistil, že ide o kométu opakovane sa vracajúcu k slnku) v septembri r. 1301 a až návrat kométy v r. 1910 po prvýkrát zaznamenaný aj fotograficky ukázal, že Giottov portrét kométy bol neobyčajne presný – rozhodne najlepší v celých nefotografických dejinách astronómie! A keď pri poslednom návrate Halleyovej kométy k slnku v polovici osemdesiatych rokov 20. st. chystala Európska kozmická agentúra ESA kozmickú sondu smerujúcu k Halleyovej kométe, nazvala ju celkom príznačne GIOTTO.

Tým sme však nevyriešili problém týkajúci sa hviezdy na východe, o ktorej hovorí Matúšovo evanjelium. Správny výklad našiel zrejme už na začiatku17. st. známy nemecký astronóm Johannes Kepler, ktorý 17. decembra 1603 pozoroval v Prahe konjunkciu (uhlové zblíženie) planét Jupiter a Saturn. Napadlo ho prepočítať, kedy došlo k rovnakej konjunkcii oboch planét okolo počiatku kresťanského letopočtu a zistil, že sa tak stalo v r. 7 pr. n. l. a to dokonca trikrát po sebe: koncom mája a septembra, ale aj na začiatku decembra, a to v súhvezdí Rýb. Taký úkaz určite neunikol babylonským učencom, ktorí o tom dokonca zanechali správu na hlinenej tabuľke objavenej archeológmi v r. 1925.

Podľa týchto nezávislých údajov možno teda predpokladať, že sa Kristus narodil pravdepodobne niekedy v septembri v r. 7. pr. n. l. To síce na prvý pohľad vyzerá divne, lebo kresťanský letopočet má mať za svoj počiatok dátum Kristovho narodenia, avšak v skutočnosti historici už dávno vedia, že Kristus sa musel narodiť pred začiatkom letopočtu. Začiatok letopočtu sa totiž určoval až oveľa neskôr, až v 6. storočí. V r. 532 n. l. sa o výpočet dátumu Kristovho narodenia pokúsil opát rímskeho kláštora Dionysius Exiguus, dopustil sa však pritom niekoľkých chýb pri nadväzovaní vtedajších kalendárov na dosť vzdialenú minulosť. Na základe porovnaní rozličných historických udalostí je veľmi pravdepodobné, že súhrn týchto chýb dáva práve spomínaný sedemročný rozdiel.
Nakoniec možno preto s istým prekvapením konštatovať, že astronomické a historické dáta o Kristovom narodení sa navzájom dopĺňajú. To fakticky znamená, že dve tisícročia od Kristovho narodenia uplynuli koncom roku 1994!

Ľud, ktorý chodí v tme, uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo… lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný… (Izaiáš 9,1 a 5)

Jiří Grygar
(kontakt na autora: grygar@fzu.cz
web: www.hep.fzu.cz/~grygar/jiri; www.astro.cz/people/grygar; www.astro.cz/people/grygar/actual.htm
ďalšie články J. Grygara nájdete na: www.vira.cz/grygar)