Milí priatelia, blíži sa sviatok matiek, ktorý slávime vždy 2. májovú nedeľu.

Ak ešte máme možnosť, poďakujme sa našim matkám za všetko, čo pre nás urobili či ešte stále robia. Prejavujme im vďačnosť nielen v tento jeden deň v roku, ale splácajme im ich lásku pri každej príležitosti. Modlime sa za svoje mamičky i za oboch rodičov, za ich zdravie a sviežosť, za to, aby im Boh žehnal a sprevádzal ich v ďalších dňoch života.
Ako malú pozornosť sme uvili našim mamičkám kytičku z krátkych básničiek, ich slová lepšie vyjadria naše priania a vďaku.

Moja mamka
 
Slniečko si zabudlo
raz domov pobrať lúče,
naša mať ich pozbierala
všetky do náruče.
 
Ja som neraz rozmýšľala,
aké sú v tom čary,
že jej náruč aj objatie
takým teplom žiari.
 
Niekdy dávno padali
zas hviezdy na úbočí,
dve z nich padli našej mamke
do jej dobrých očí.
 
Už je stará, už je slabá,
slabšia ako dieťa,
no tie hviezdy v modrých očiach
stále krásne svietia.
(M. Rázusová-Martáková)

Všetky kvety do rúk mamy

Všetky kvety do rúk mamy
vkladám ako drahokamy
za jej lásku plnú nehy,
za zelené detské brehy,

za jej štedrosť, starosť v hlave,
za dni šťastné, za dni hravé,
za rozprávku nad kolískou,
za to, že vždy stojí blízko,
aby si ma pohladila –
moja mama nežná, milá.

Mame
 
Dávam ti kytku kvetov, mama,
nech nie si sama
samučká,
keď rozlúči nás rozlúčka.
 
Dávam ti kytku kvetov –
bylinky proti smútku.
 
Drevenú búdku
na konár s inoväťou
vtáčikom tvojich dlaní.
Zohrejú sa ti pri zobkaní.
 
Dávam ti lampášik,
čo do tmy bliká,
lavičku pre oči,
keď sa ti unavia.
 
Oblôčik,
kde sa ti budem zdať
ako vzdialené zvony.
 
Dávam ti kytku, ktorá zazvoní:
– Mám ťa rád, mama,
mám ťa rád…
(Ján Navrátil)

Ktože mi
 
Ktože mi môj prštek boľavý pofúka?
Ktože ma posmelí, keď zbadám pavúka?
Ktože mi do vláskov mašličku uviaže?
Ktože mi na chlebík masielko namaže?
Ktože mi vysuší slzičku na líčku?
Ktožeby? No ktože? Zavolám mamičku.