Myslíte si, že možno vďačne sláviť Vianoce za každých životných okolností?

Ako odpoveď vám rozpoviem jeden príbeh.
Keď som mal štyri roky, po prvýkrát som vedome prežíval predvianočný čas s jeho čarom a tajomnosťou. Nemohli sme však očakávať veľké dary či lahôdky. Niekoľko rokov už zúrila druhá svetová vojna. Našu predvianočnú radosť tvorili maličkosti. A tak sme mysleli na vianočný stromček a jeho ozdoby, na svetlá a ich žiaru, na sviatočnú izbičku a jej vôňu. Našu mamičku však halili tiene a úzkosť. Stále totiž nemala žiadne správy od otecka, ktorý bol v tom čase v zajatí. S nádejou však očakávala, že otec žije a raz sa vráti domov. Nastal Štedrý večer. Napätie v našich detských srdciach vrcholilo. Nedočkavo pobehujeme po byte. Odrazu ktosi zazvoní. Poštár. Priniesol zopár listov. Mamička si sadne a začne ich čítať. My spievame, smejeme sa, kričíme, poskakujeme a potom pribehneme do kuchyne. A tam sme ostali vydesene stáť. Mamička drží v chvejúcich sa rukách list a plače. Len s námahou nám vysvetľuje, že to píše oteckov kamarát. Otecko v zajatí ochorel a zomrel. Naše detské srdce to nedokáže celkom prijať ani pochopiť. Cítime však, že sa niečo rozbilo, zrútilo, rozpadlo. Tlačíme sa okolo mamičky. Smútok naplní miestnosť. Dlho je ticho. Až ho pretne moja detsky znepokojená otázka: „Mami, a to už teraz nebudú Vianoce?“ Mamička sa zarazí, zovrie ma v náručí a povie: „Nie, práve teraz budeme sláviť Vianoce.“ A s Božou pomocou zvládne svoj smútok a žiaľ tým, že pre nás deti vytvorí krásne vianočné dni.
A naozaj, Vianoce neodpadnú pre utrpenie, žiaľ, slzy či starosti v našom svete. Práve pre toto všetko sa stávajú narodenie a príchod Krista zrozumiteľnými. Práve teraz, uprostred utrpenia a bolesti, viny a biedy, musíme sláviť a ospevovať príchod Krista a vzývať svojho Záchrancu a Spasiteľa. Príchod Krista súvisí s našou núdzou a zármutkom, naším životom i smrťou. Boh sa nevyhol utrpeniu a biede tohto sveta, ale vzal ich na seba, aby nikto nezostal vo svojej biede sám. Svoj život dal za naše vyslobodenie. Aby každý z nás mohol prežiť odpustenie svojich vín a mal nádej večného života bez bolestí a utrpenia. To nám pripomínajú každé Vianoce a súčasne nás pozývajú prijať Krista ako Priateľa, Vykupiteľa a Spasiteľa. Preto možno vždy sláviť vďačne Vianoce, nech príde do nášho života čokoľvek. (Axel Kühner)

Najlepšími jasličkami pre Boha je srdce človeka. (Walter Reisberger)