Presviedčame sami seba, že život bude lepší a my šťastnejší, až sa raz oženíme alebo vydáme, až budeme mať deti. Potom sme otrávení, že naše deti ešte nie sú dosť veľké a nádejame sa, že snáď to bude lepšie, keď budú staršie.

Potom sme otrávení, že už sú v puberte a ťažko sa s nimi vychádza. Určite budeme šťastnejší, keď z nej vyrastú.
Nahovárame sami sebe, že náš život bude lepší, keď náš partner bude k nám milší, keď si kúpime modernejšie auto, keď pôjdeme na poriadnu dovolenku, keď už konečne budeme na dôchodku…
Pravda je však taká, že nikdy nie je lepší čas na to „byť šťastný“ ako práve teraz.
Váš život bude vždy plný výziev. Je lepšie si to pripustiť a rozhodnúť sa byť šťastný aj napriek tomu.
Vždy sa nám zdá, že život sa práve teraz začína. Ten skutočný život. Avšak akosi stále nám stoja v ceste nejaké prekážky, ktoré musíme prekonávať, skúšky, ktorým sa musíme podrobiť. Niečomu stále musíme venovať svoj čas, ešte niečo musíme prečkať. A potom sa už ten život konečne začne.
Ja som si zrazu uvedomil, že práve tieto prekážky sú život. Až tento uhol pohľadu mi pomohol spoznať, že niet cesty ku šťastiu, ale že šťastie JE cesta.
Tak teda – prežite túto chvíľu.
Prestaňte čakať, kým skončíte školu, kým schudnete či priberiete, kým začnete pracovať, kým sa vydáte alebo oženíte, kým bude piatok večer alebo nedeľné ráno, kým budete mať nové auto, kým splatíte pôžičku, kým bude jar alebo leto, kým bude prvého alebo posledného v mesiaci… aby ste boli šťastní.
Šťastie je cesta a nie jej cieľ. Niet lepšej chvíle, kedy byť šťastný ako TERAZ! Žite a prežite túto chvíľu!

Teraz popremýšľajte a pokúste sa dopovedať na tieto otázky:
Vymenujte 5 najbohatších ľudí na svete.
Vymenujte posledných 5 missiek.
Vymenujte posledných 10 držiteľov Nobelovej ceny.
Vymenujte posledných 10 držiteľov Oscara.

Nejde to? Je to ťažké? Nech vás to netrápi. To si nikto nepamätá. Potlesk sa pominie, trofeje zapadnú prachov, na víťazov sa zabudne…

Teraz skúste odpovedať na tieto otázky:
Vymenujte 3 učiteľov, ktorí sa podieľali na vašom vzdelaní.
Vymenujte 3 priateľov, ktorí vám pomohli, keď ste to potrebovali.
Spomeňte si na pár ľudí, ktorí vás vždy dobre naladia.
Vymenujte 5 ľudí, s ktorými by ste chceli stráviť určitý čas.

Zvládli ste to? Je to oveľa ľahšie, pravda? Ľudia, ktorí niečo vo vašom živote znamenajú, nie sú tí „najlepší“ – nemajú najviac peňazí, nedostávajú najvyššie ocenenia… Sú to však tí, ktorí sa o vás starajú a sú vám nablízku, nech sa deje čokoľvek. Premýšľajte o tom chvíľu. Život je veľmi krátky!

A teraz vy! Na ktorom zozname sa nachádzate? Neviete?

Dovoľte, pomôžem vám. Porozprávam vám krátky príbeh.

Na olympijskom štadióne v Seattli prednedávnom stálo na štarte pretekov na 100 m deväť postihnutých atlétov. Zaznel výstrel, preteky sa začali. Nie každý bežal, no každý chcel pretekať a aj vyhrať. Zrazu jeden chlapec zakopol a spadol. Rozplakal sa. Tých ostaných osem pretekárov ho začulo. Spomalili a obzreli sa dozadu. Potom sa zastavili a vrátili sa. Všetci… Jedno dievčatko s Downovým syndrómom si sadlo k nemu, objalo ho a spýtalo sa: „Už ti je lepšie?“ A potom šli všetci deviati držiac sa za ruky až do cieľa. Diváci povstali a začali tlieskať. Ten potlesk trval veľmi dlho…

Ľudia, ktorí to videli, ešte aj dnes o tom hovoria. Prečo? Pretože kdesi hlboko v nás všetci vieme, že najdôležitejšou vecou v živote nie je to, aby sme my sami vyhrali, ale aby sme pomohli vyhrať tým druhým. Dokonca aj keď to znamená spomalenie a zmenu v našom vlastnom behu života. Keď sa nad tým zamyslíme, snáď začneme niečo meniť v našich srdciach a možno aj v srdci niekoho iného…

Veď sviečka nič nestráca zo svojej sily, ak sa použije na zapálenie ďalšej.
Tak ako ste sa rozhodli? (z internetu)