Do redakcie sme k určenému termínu dostali veľmi veľa obálok napísaných detskou rukou. Môžeme povedať, že takmer všetky deti správne vylúštili kvízové úlohy. Z toho sme mali najväčšiu radosť. Veľa detí nám napísalo, ako sa im kvíz páčil a že by boli rady, keby sme ho vydávali aj častejšie.
Správne riešenie úloh
1) Prečiarknutím balónikov s rovnakými písmenami ostanú tri písmenká, ktoré keď sa prečítajú zľava doprava, dajú prvé slovo tajničky: CTI
2) Do bielych políčok bolo treba postupne od čísla 1 až po číslo 12 napísať tieto slová: veslo, chobot, mačka, palec, záves, notes, pútko, rukáv, závoj, paroh, maslo a batoh – podľa obrázkov. Tajnička sa ukrývala v žltých políčkach uprostred, čítame ju v smere šipky: OTCA SVOJHO
3) Prebehnutím kľukatej cestičky, pozbieraním tajných znakov, ich rozšifrovaním a zapísaním v správnom poradí získame posledné slová tajničky: MATKU SVOJU
Pár slov k ďalším kvízovým úlohám
Deti mali ešte určiť, kde sa tieto slová nachádzajú a uviesť aspoň jedno miesto z tejto knihy. Okrem toho mali napísať alebo nakresliť, čo pre ne tieto slová znamenajú.
Väčšina detí však zabudla, alebo jednoducho sa im nechcelo, urobiť aj čosi navyše. A tak si nedali námahu s kreslením či premýšľaním a písaním nejakej úvahy. Avšak tie deti, ktoré si tú námahu dali a poslali nám nejaký obrázok či úvahu, nás veľmi potešili. Je to prekrásne čítanie. Mnohé tieto detské myšlienky sú poučné aj pre nás dospelých. Veď nakoniec, môžete to posúdiť aj vy. Niekoľko tých najkrajších a najzaujímavejších úvah uverejňujeme.
Každé dieťa túži niečo vyhrať. Žiaľ, musíme upozorniť na to, čo sa v poslednom čase dosť rozmohlo – aj rodičia túžia, aby práve ich dieťa vyhralo a v tejto túžbe nám potom píšu namiesto detí. Dostali sme totiž dosť veľa odpovedí, ktoré vypracovali za deti rodičia či starí rodičia. A to nemôžeme akceptovať. Nemáme nič proti tomu, keď menším deťom pomôžete, avšak písať namiesto nich úvahy naozaj nemôžete. A navyše, ani to nie je potrebné. Úlohou predsa bolo niečo napísať alebo nakresliť. A kresliť predsa vedia už aj tie najmenšie deti, veď prázdninový kvíz pripravujeme už niekoľko rokov a vždy dostaneme plno krásnych obrázkov od tých najmenších. A ak už písať vedia a pripoja aj pár vlastných myšlienok, je to milé.
Veľmi sa vždy potešíme obrázkom, tých však dostávame z roka na rok menej. Akoby deti nemali cez prázdniny čas na kreslenie. Škoda, že ani rodičia, ani strarí rodičia, ani vedúci prázdninových klubov či táborov nevyužijú túto ponuku a nenechajú deti viac kresliť. Najkrajšie obrázky každý rok predsa odmeníme!
Písané detskou rukou
– tieto slová sú z Biblie a mali by sa plniť, lebo to prikazuje Boh
– …áno, viem, kde sa tieto slová nachádzajú, sú napísané v Biblii – v Božom slove, -je to jedno z 10 Božích prikázaní, ktoré sú napísané v Starom zákone, konkrétne toto prikázanie je napísané v 2. Mojžišovej vo verši 12, kapitola 20, toto prikázanie je aj v Novom zákone, napr. V Markovi 10,19 alebo v Matúšovi 19,19 alebo v Lukášovi 18,20
– je to 4. Božie prikázanie, ak ho neplníme, tak sa nepáčime Pánu Bohu
5. Mojžišova 5,16, 2. Mojžišova 20,12, Matúš 15,4, Matúš 19,19, Marek 7,10 a 10,19, Lukáš 18,20, Efežanom 6,2
– Boh dáva Mojžišovi desatoro Božích prikázaní, podľa ktorých by sa mali ľudia na zemi správať, jedno z nich je aj cti otca svojho i matku svoju, znamená to, že každý by si mal uctiť, vážiť svojich rodičov, že mu dali život a že sa oňho starajú
– Máme si ctiť svojich rodičov, lebo oni sú zástupcovia Pána Boha. Keby nebolo Pána Boha a našich rodičov, neboli by sme na svete. Máme si ich ctiť preto, lebo oni by nám dali aj modré z neba. (E. B., 10 r.)
– Pre mňa znamenajú tieto slová, že mám byť poslušný svojim rodičom, pomáhať im a mať ich rád. (E. K., 11 r.)
– Tieto slová pre mňa znamenajú to, že musím pomáhať rodičom, modliť sa za nich a ctiť si ich. (A. Š., 10 r.)
– Tieto slová pre mňa znamenajú, že otca a matku si máme ctiť, vážiť a poslúchať. (J. V., 12 r.)
– Máme si ctiť svojich rodičov, to nám hovorí 4. prikázanie. Sľubuje nám dlhší život na zemi. Máme ich poslúchať a pomáhať im. To nám prikazuje Boh. (V. M., 11 r.)
– Pre mňa tieto slová znamenajú, aby som svojich rodičov poslúchala a mala ich rada, ako aj nás má rád Pán Ježiš. (E. M., 12 r.)
– Je to 4. prikázanie z 10 Božích prikázaní a vysvetľuje nám, aby sme si vážili svojich rodičov, aby sme ich mali radi a poslúchali ich. (P. M., 15 r.)
– Slová ukryté v tajničke pre mňa znamenajú, že máme si ctiť svojich rodičov a že máme ich milovať a poslúchať ich. (D. T., 9 r.)
– Tieto slová pre mňa znamenajú, že si máme vážiť svojich rodičov, neodvrávať im, poslúchať ich a byť k nim dobrí a vážiť si ich a dávať im úctu celý život, lebo oni dali život nám a my im to vrátime tak, že im obom dáme našu lásku, úctu a vďaku. (S. T., 12 r.)
– Som vďačná rodičom, lebo matka mi dala život a otec, ten sa stará o celú rodinu. (E. S., 15 r.)
– Slová cti otca i matku svoju pre mňa znamenajú, že musím mať rád svojich rodičov. (J. Š., 10 r.)
– …aby som nebola na nich zlá. (V. Š., 12 r.)
– Čo to pre mňa znamená? Znamená to pre mňa veľa. Aj preto, lebo je to Božie prikázanie, ktoré nám dal Boh. A pre každého by to malo byť veľmi dôležité prikázanie. (L. U., 14 r.)
– Rodičia mi dali život a preto si ich vážim. (J. U., 16 r.)
– Matka nám dala život a stará sa o nás. Tvrdo pracujú, aby nás uživili. Aj ocino sa o nás stará. Majú nás radi. (I. T., 8 r.)
– Aby si mal rád svojho otca i matku, aby si ich počúval, aby si ich mal rád, aby si ich nehneval a ľúbil a chválil a bol dobrý. (R. T., 10 r.)
– Tieto slová pre mňa znamenajú to, aby som si vážila rodičov, lebo ma majú radi a starajú sa o mňa. (G. R., 11 r.)
– Pre mňa toto Božie prikázanie znamená to, že si mám mamičku a otecka poslúchať, nehrešiť na nich a ľúbiť ich a starať sa o nich i v chorobe i keď budú zdraví. Cez deň i v noci potešovať ich, keď sa trápia, poviem im niečo smiešne, aby sa zasmiali. Mám im za čo ďakovať. (A. M., 10 r.)
– Máme si ctiť rodičov, lebo to sú jediní, ktorí mi dali život. Pravda, od Boha môj život vzišiel, ale mamka ma priviedla na svet. Rodičov si máme poslúchať aj keby nemali pravdu. Máme ich vo všetkom poslúchať a vážiť si ich. Sú naším pokladom. (L. K., 12 r.)
– Je to štvrté z 10 Božích prikázaní. Pán Boh nám ho dal preto, aby sme si rodičov vážili a ich poslúchali, a tak aby sme žili radostný život na zemi aj v nebi a nezahynuli večnou smrťou. (K. S., 12 r.)
– Tieto slová znamenajú, že si máme ctiť svojich rodičov, pomáhať im, nehnevať ich, neodvrávať im, ale ich počúvať, aby sme dlho žili. (M. K., 14 r.)
– Pre mňa tieto slová znamenajú, že niekedy mi je ťažko podriadiť sa tomu, čo chcú moji rodičia. Napr. keď mi niečo nechcú dovoliť, kúpiť… Aj napriek tomu, že ja to nechápem, oni vedia, prečo to tak spravili či povedali. Rodičov nám dal Pán Boh a oni sú za nás zodpovední a majú ma vychovávať a viesť k Bohu. A odo mňa Pán Boh žiada, aby som ich poslúchala a ctila ich. (J. O., 15 r.)
– Cti svojho otca i matku svoju pre mňa znamená, že máme ich poslúchať, že nemáme na nich hrešiť, radi ich máme mať, máme ich brať vážne, nemáme si robiť, čo chceme, lebo rodičia ma vychovali a mama ma priviedla na svet. Rodičia sú pre mňa všetko. (Z. P., 10 r.)
– …keď mi mama alebo otec povedia, aby som niečo urobila, mám to spraviť hneď a bez odvrávania, mám byť rada, že im môžem pomôcť, keď sa mi to robiť nechce, môžem si pomyslieť, že to robím pre Pána Ježiša, najlepšie mi to ide, keď to robím s radosťou, pre rodičov – z lásky k nim, pre Pána Ježiša – veď on toho pre mňa spravil oveľa viac. (J. R., 12 r.)
– …tieto slová sú veľmi dôležité, lebo znamenajú, že si máme vážiť mamku a ocka. To je dôležité pravidlo. Rodičia je prvé pravidlo života. Niektorí ľudia nemajú rodičov. (K. Ž., 8 r.)
– Toto prikázanie pre mňa znamená byť poslušná, pomáhať, vážiť si ich, neodvrávať. (J. T., 10 r.)
– Tieto slová pre mňa znamenajú a zároveň mi kážu, že si mám ctiť svojich rodičov. Mám ich poslúchať a pomáhať im. Mám ich mať rada. Mám sa hrať so svojimi súrodencami a čítať im rozprávky. (J. M., 11 r.)
– Rodičov si musím ctiť najmä preto, lebo sa od narodenia o mňa starajú, Boh im dáva síl starať sa o mňa; ak mi môžu vyhovieť, snažia sa o to. A ja si myslím, že moji rodičia ma vedú k správnej náboženskej výchove. Veľmi som im za to vďačná a viem, že Pán Boh mi ich dal a za to sa mu ani neviem vynaďakovať. Ľutujem tie deti, ktoré si ani svojich rodičov nepoznali alebo rodičia ich nechceli. (Z. K., 13 r.)
– Pre mňa to znamená veľa, lebo rodičia mi dali život, vzdelanie, výchovu. Ja som im za to vďačná. A nevymenila by som ich za celý svet. Hoci majú drobulinké chybičky, ale to mám aj ja, aj vy, každý. (Z. K., 13 r.)
– Toto prikázanie znamená to, aby sme si svojich rodičov predovšetkým vážili a mali radi. Aby sme ich počúvali, nerobili im zlosť a pomáhali im. ( L. K., 13 r.)
– Mám si ctiť svojich rodičov ako svojho Pána Boha, lebo oni sú druhými ľuďmi po Bohu, a keď si ich nebudem vážiť, poslúchať ich a ctiť si ich, to ako keby som si nevážila, nectila a neposlúchala Pána Boha. Pán Boh nás miluje prostredníctvom rodičov – Boh nám ich daroval, oni nás milujú. Máme vzdávať vďaku a úctu rodičom za všetko, čo nám dávajú. (L. M., 16 r.)
– Ahoj BTM, s radosťou a Božou pomocou som sa pustila do riešešnia tohto Vášho prázdninového kvízu. Volám sa Janka a mám 13 rokov… slová cti otca svojho i matku svoju neviem nájsť na žiadnom mieste v knihách , no slová ako deti poslúchajte svojih rodičov som našla v Novom zákone v liste Kološanom 3,20. Tieto slová pre mňa znamenajú, samozrejme, veľmi veľa, ako všetky vety v Starom či Novom zákone. No i ja som len človek hriešny, a tak tieto slová nie vždy naplňujem. Často sa my deti chceme vybrať vlastnou cestou, a tak ignorujeme svojich rodičov. Nakoniec však zistíme, že cesta, ktorou sme sa vybrali, nie je správna. Vtedy sa ozvú rodičia a povedú nás na tú aprávnu cestu. Aj keď to bude cesta úzka a kľukatá, bude smerovať k Tebe Bože. (J. S., 13 r.)
– Slová cti otca svojho i matku svoju sa spomínajú v Biblii. A to vtedy, keď Boh dal ľuďom desatoro prikázaní, ktoré im Mojžiš čítal a v 4. prikázaní sa písala táto veta. Tieto slová by si mal každý zapamätať až do svojej smrti. Pre mňa táto veta znamená veľmi veľa. Každý človek by si mal vstúpiť do svojho svedomia a spýtať sa sám seba, či tieto slová niekedy neporušil. Mnohý určite áno. Nevážiť si svojich rodičov, ktorí nám dali život a ktorí sa o nás každý deň starajú a s láskou nás vychovávajú, je hanba. No nie všetci rodičia sú dobrí a ideálni. Sú však aj takí, ktorí pre svoje vlastné dobro zabijú alebo dajú do detského domova svoje deti (dieťa). Takí ľudia nie sú hodní života. Avšak aj napriek tomu by si malo každé dieťa vážiť, ctiť a milovať svojich rodičov. Ale zakončím to krátkam príbehom, z ktorého si berte ponaučenie, lebo je to skutočný príbeh: Bola raz jedna žena, ktorá mala jedno dieťa, dievčatko. Nemala peniaze a preto musela dať dieťa do detského domova. Tam sa o dievčatko dobre starali. Prešlo veľa rokov. Dievča chcelo vidieť svoju mamičku, hoci ju dala do detského domova. Nakoniec sa to skončilo tak, že matka si tú, vtedy už 20 ročnú, dcéru vyhľadala a opäť žili spolu. Raz sa spolu dlho rozprávali a mamka sa jej spýtala, či ju niekedy nenávidela. Ona jej odpovedala, že nie. Matka sa jej znova spýtala, prečo ju nezačala nenávidieť? A ona jej hovorí, že ju chápe a že je rada, že ju v detskom domove naučili desatoro prikázaní a že 4. prikázanie hovorí: Cti otca svojho i matku svoju. (Ľ. G., 13 r.)
– Boh všemohúci, svätý a mocný by neprikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi zapísať toto prikázanie iba tak. Je dôležité pre život každého človeka. Náš Boh povýšil ctenie otca a matky na prikázanie. A sám Ježiš Kristus je nám živým a najlepším príkladom. Keď žil tu, medzi hriešnikmi, ctil si svoju matku Máriu nadovšetko. A prišiel sem svedčiť o svojom i našom nebeskom Otcovi a o jeho milosti. Aj keď sa vyskytnú ťažkosti, i keď ma rodičia trestajú, stále ich ctím. Sú mojou autoritou. Slovo ctiť pre mňa znamená poslúchať, pomáhať, počúvať ich a súčasne ich aj milovať. Najväčšie prikázanie je milovať Boha a všetkých ľudí. Ak máme v srdci lásku, budeme z lásky dodržiavať prikázania. Niektorí ľudia sa pokúšajú milovať Boha bez lásky k ľuďom… Ak budeme mať v srdci lásku, budeme skrze ňu dodržiavať štvrté i všetky ostatné prikázania. (M. H., 15 r.)
– Otca nemám, mamku áno. Mamka býva v Bratislave, málo ju vidím. Ani nevie, ako čítam a píšem. Keď mi zavolá telefónom, teším sa. Starká sa o mňa stará. Spolu chodíme do kostola, rád čitam o Bohu a Pánu Ježišovi. (L. Š., 7 r.)
– Desatoro nám Boh nedal, aby nás obmedzoval, ale sú to jeho slová lásky, ktorými nám chce dobre. Porušovaním týchto pravidiel sa ničíme, ich zachovávaním, rastieme. Vo štvrtom prikázaní nám Boh vraví, aby sme rodičom pomáhali a boli k nim otvorení. Aj keby nám akokoľvek ublížili, mali by sme si ich ctiť (už len za to, že nám dali život a vychovávali nás ako najlepšie vedeli, teda aspoň väčšinu). Ja osobne mám najlepších rodičov na svete. Starajú sa o mňa, ako sa len dá. Nemám síce všetko, ale ani to od nich nežiadam. Stačí mi ich láska, ich prítomnosť a ich rady. (J. K., 13 r.)
– Každý si pri týchto slovách a uvažovaní o nich vybaví nejakú zlú vec, ktorou svojim rodičom ublížil. Podobne to bolo aj pri mne. Mňa sa tieto slová dotkli a uvedomila som si, že sa odo mňa mojim rodičom nedostáva toľko úcty, akoby si zasluhovali. Tie slová sú pre mňa napomenutím. Nemusím sa ospravedlniť, keď niečo urobím? Prečo by som mala poslúchať? Mnohokrát sa mi tieto otázky vynoria v hlave a častokrát získajú prevahu. Načo pomáhať otcovi, keď to zvládne aj sám? Uvedomujem si, ako sa vždy dokážem ofučať, buchnúť dvermi, keď mi to vyčítajú. A hanbím sa za to. No častokrát som to vôbec neľutovala a nemyslela na to, akú bolesť im spôsobujem a ani na to, čo si myslí Boh. Povie si, tak mňa si ako vážiš, keď vlastných rodičov takto zarmucuješ? Keď mi už ležala vyriešená tajnička na stole a uvažovala som nad ňou, tak som potichu Boha prosila, aby mi odpustil a pomohol mi k zmene. Už dávno som zistila aj podľa seba, že on tú moc má. Po týždni píšem tento list a s radosťou vyhlasujem: BOH MA ZMENIL! Ďakujem mu za mojich rodičov, ale i za seba. Chcem, aby bol na mňa ako na svoje dieťa pyšný, rovnako ako moji rodičia, ktorí mi denno-denne preukazujú, ako ma ľúbia. Chcem, aby to tak videli aj u mňa. (I. S., 13 r.)
– Keď sa povie mama a otec. Stáli tam ticho, sťa nemí. Ich pery nevraveli nič, a predsa akoby niečo vraveli. Dlho som sa na nich dívala a oni len stáli. Oči mali upreté k nebu. A vtedy som pochopila. Práve nebo bolo v očiach mojich rodičov. Ten úsmev… a tichosť, čo sa z nich vinula sťa potok, čo dáva živú vodu. Nesmelo som podišla bližšie. Sotva som sa dotkla ich tieňa, zalialo ma neopísateľné teplo. Potom som k nim pribehla. Mala som slzy na tvári, no len čo sa ich dotkli, slzy mizli ako zlý sen. Vzali si ma do náručia. Sú to moji rodičia. Želala som si tak ostať navždy. Oni mali to, v čo už málokto veril. Moja mama a otec mali lásku. Oni boli láska. Blížil sa večer, no oni ma neúnavne láskali a jediným pohľadom liečili rany. A zrazu do ticha zaznel hlas: Sú to moji rodičia. Mama a ocko zaznie z ústočiek dieťatka ako prvé. Veď oni dvaja sú prvá veľká istota, ktorú v živote dieťa má. A budú ho chrániť po celý svoj život. Aj vtedy, keď už bude veľké a samo bude mať svoje deti, ostáva pre svojich rodičov a vo svojom srdci dieťaťom. Lebo mať dobrých rodičov je poklad nad všetky poklady sveta. Byť rodičom nie je vždy jednoduché. Sú chvíle, keď sa musia mnohého zriecť, mnohé obetovať alebo úplne zmeniť svoj život. Takí sú však rodičia – ich osudy sú spletité a rôzne, ale spája ich jedno – rodičovský cit, dobré srdce a láska k deťom. (Z. K., 13 r.)
– Dostala som do rúk prázdninový kvíz. Skôr ako som začala vypĺňať prázdninový kvíz, tak som sa pomodlila, aby mi Duch Svätý pomáhal. Keď som skončila, všimla som si, že sú tam ešte otázky… pre mňa tieto slová znamenajú veľa. Jeden ujo mi povedal, že je z domova a aj tak má svojich rodičov rád. Tu som si uvedomila, že ja nie som ani z domova a neposlúcham svojich rodičov a nemám ich rada. Poprosila som Pána Ježiša, aby ma zmenil. V Biblii je napísané, že ak nebudem poslúchať svojich rodičov, tak sa mi skrátia dni môjho života. Nielen preto chcem poslúchať, hlavne preto, lebo aj Pán Ježiš poslúchal Otca nebeského a ja sa chcem na Pána Ježiša podobať. Cez toho uja mi Pán ukázal, aká som. (H. Š., 13 r.)
– Prajem krásny deň! Verš cti otca svojho i matku svoju je krásny a pre niektorých ťažko chápateľný. Aj mne osobne trvalo dosť dlho, kým som si uvedomila, čo tieto slová vlastne znamenajú. Možno som to naozaj nechápala alebo som to len nechcela pochopiť. Prečo som to nemohla pochopiť? Pretože ma nikto nenaučil ctiť si niekoho, koho nepoznám. Maminu mám, ale nemám tatina. Tak ako si ho môžem ctiť? Už pomaly 17 rokov sa o mňa a o staršieho brata stará len mamina a jej priateľ, ktorý je taký môj druhý otec. Nikdy mi nenapadlo, že si mám ctiť svoju maminu a jej priateľa (a tatina). No čím som staršia, tým si to viac uvedomujem. Život je pre mňa už ako tak ťažký, ale bez mamininej pomoci a hlavne bez jej lásky, by som to nezvládla. Ona mi dáva lásku, strechu nad hlavou, teplú stravu deň čo deň, podmienky na lepší život, dáva mi voľnosť a mnoho iných vecí. No nezaslúži si, aby som si ju vážila? Možno sa nikdy nedozvie, ako veľmi si vážim ju a to, čo pre mňa robí. Ale jedno bude vedieť isto. Je to niečo, čo vie každá matka o svojom dieťati. A to, že ju mám nadovšetko rada a že len jej vďačím za svoj život a za to, čo zo mňa bolo, je a čo zo mňa bude. Vzhľadom na to, že neviem, aké je to krásne mať vlastného otca a ctiť si ho, tak neviem, čo mám napísať. Ale čo viem, je, ľudí, ktorých máme radi a na ktorých nám najviac záleží, si ctíme. A možno si to ani neuvedomujeme, ale je to tak. Lebo ako sa môžeme priateliť s ľuďmi a ako ich môžeme mať radi, keby sme si ich nectili? Ľudia, ktorí poznajú oboch svojich rodičov, ale aj tí, ktorí nepoznajú svoju matku, by si mali vážiť svojich rodičov. Veď im vďačíme už len za samotný život. (L. O., 16 r.)
Výhercovia
Kategória menších detí
Konečná Daniela, Gelnica, 6 rokov
Škarítková Lenka, Košarislá, 7 rokov
Kategória starších detí
Krištofová Zuzana, Veľké Ozorovce, 13 rokov
Marcinková Anička, Poprad, 10 rokov
Mišúnová Janka, Mestečko, 11 rokov
Zvláštna odmena
Semjanová Beátka, Čaňa, 8 rokov
Šindelář Lukáš, Banská Bystrica, 7 rokov
Ondrúšeková Lucia, Uhrovec, 16 rokov
Sopúchová Ivana, Oravská Poruba, 13 rokov
