Svedectvo Zdenky Zelenej o vyslobodení z okultizmu sme vydali v letáčiku ST7 – iste si ho ešte pamätáte. Teraz Vám ponúkame krátke pokračovanie tohto príbehu. Čo teda bolo ďalej? Autorka spomína…
Keď som po prvýkrát čítala Bibliu (čítala som totiž všetko, čo mi prišlo pod ruku), rýchlo som ju odložila s tým, že to sú len rozprávky: Boh je utešiteľ pre starých ľudí a satan je len strašiak pre deti. A to bola moja bodka na túto tému. Avšak keď som videla film „Ježiš“, úprimne som volala k Bohu, aby zmenil môj život. Netušila som, ako to urobí, no Biblia sa odrazu stala mojou najobľúbenejšou knihou. Pri jej čítaní som zistila, že dôrazne varuje pred všetkým, čo ma doviedlo k depresiám a zúfalstvu. Keby som bola dala na jej rady, nemusela som prejsť takým veľkým utrpením. Teraz som chcela čo najviac vedieť o Ježišovi, ktorý ma zachránil a aj teraz mi môže pomôcť. Všetky otázky a problémy, ktoré prichádzali do môjho života, som mu začala v modlitbe predkladať. Ježiš viedol moje kroky a postupne uzdravil rany minulosti.
Zmenila som aj zamestnanie. Hoci som robila v prosperujúcej firme, odišla som pracovať do detského domova. Bolo to Božie riadenie, pretože táto firma onedlho prestala existovať. Prostredníctvom práce v detskom domove uzdravil vo mne Ježiš jedno veľké zranenie. Po rozvode mi totiž pohľad na šťastných ľudí spôsoboval veľkú bolesť. Aj ja som túžila byť milovaná. Vtedy som sa ocitla na mieste, kde boli nešťastné odložené deti túžiace po láske. Ježiš naplnil moje srdce láskou k týmto deťom a tým bolo aj moje hladné srdce uzdravené. Moje deti dospeli a osamostatnili sa. Potom prišiel do domova štvorročný chlapček, ktorému zomrel otecko a mamička ho odmietla. Naše sympatie boli vzájomné. Brávala som si ho aj s inými deťmi domov. Osemdesiat kilometrov nebolo prekážkou ani pre jeho strýka (slobodného brata chlapcovho otecka), často ho navštevoval. Veľmi som si ho za to vážila. Jeho záujem o chlapca nás zblížil. A tak sa z troch opustených ľudí stala nová rodina. Odsťahovala som sa za manželom do jeho domu so záhradou. Teraz pracujem v domove dôchodcov. Aj to je miesto, kde sú opustení ľudia túžiaci po láske. Moje srdce Ježiš opäť naplnil láskou k nim. Dnes už nemám výnimočné schopnosti (prestala som vidieť auru, nemám energiu, ktorou som mohla liečiť), mám však istotu, že môj život vedie aj chráni neviditeľná milujúca bytosť – Pán Ježiš. Kedysi som chcela spáchať samovraždu. Dnes mám túžbu žiť pod jeho vedením tu na zemi a raz s ním večne v nebi.
Neboj sa začať dôverovať Ježišovi tak, ako kedysi ja. Možno o ňom aj niečo vieš, je však veľký rozdiel veriť v Ježiša alebo veriť Ježišovi. Zver mu s dôverou svoj život ešte dnes, nechaj sa viesť a uvidíš jako sa tvoj život bude meniť.
