Opäť sa Vám prihovárame po kratšej odmlke – po chvíľach tak prepotrebného voľna a oddychu. Možno ste mnohí už aj zabudli, že ste také chvíle mali, pretože ste zapadli do nových povinností spojených s nástupom nového školského roku. Len letmo si spomeniete na prežité leto a dovolenku.

Tak rýchlo to ubehlo! Na jednom letnom tábore sme se spýtali detí: „Ako sa máte?“ Jedno dievčatko odpovedalo: „Zle, veľmi rýchlo to ubieha!“ Takejto odpovedi sme sa potešili, bolo z nej cítiť, že sa tu deťom páči. Iba sme sa čudovali, že aj deťom čas prirýchlo uteká. A tak po krásnych prázdninových chvíľach zasadnú deti znova do školských lavíc, aby nasávali nové vedomosti. A nielen deti. Dobre vieme, že sa človek učí celý život. Aj v Božej škole sa učíme až do konca života. Nie je to však chodenie s batohom kníh na chrbte, ale každodenná výuka v praxi. A toto vyučovanie striedajú skúšky – často v sprievode nášho nepochopenia, či pocitu ukrivdenia. Škola života má základnú učebnicu – Bibliu. V nej nájdeme okrem rád, poučení, pravidiel do života a povzbudení aj všetko to, čo potrebujeme vedieť o Bohu. Lebo Jemu sa budeme zodpovedať pri záverečnom hodnotení. Deti, ktoré sa veľmi neučili, majú na konci roka strach. Ašak deti, ktoré sa po celý rok poctivo učia, vedia, že budú mať dobré známky, neboja sa a na vysvedčenie sa tešia. Podobne tí, ktorí berú Božie slovo vážne a riadia sa ním vo svojom živote, nemusia mať obavy z hodnotenia svojho života a na odmenu vo večnosti sa tešia.

PÝTAŠ SA MA, ČÍM BY SOM CHCEL BYŤ?

Často som o tom premýšľal, no napriek tomu nepoznám odpoveď. Na myseľ mi prichádza to i ono.
Pýtaš sa ma, čím by som chcel byť? Povedz mi radšej Ty, čím chceš, aby som bol!

Oslavovať ťa budem v úprimnosti srdca, keď sa budem učiť súdom v tvojej spravodlivosti. (Žalm 119,7)