Uverejnené

Z VAŠICH LISTOV

Ďakujeme Vám za listy, v ktorých nám posielate slová povzbudenia, ale zverujete nám aj svoje starosti a trápenia či túžby a priania. Sme radi, keď nám napíšete svoje skúsenosti s rozdávaním letákov a rozširovania dobrej zvesti.

Milí bratia a milé sestry,
prv ako by som Vám písala, prijmite odo mňa čo najsrdečnejší pozdrav s prianím všetkého dobrého, veľa šťastia a zdravia a Božieho požehnania. Nech Pán Boh dáva Vám veľa síl k Vašej krásnej práci, ktorou šírite evanjelium do celého sveta. Ďakujem za Vás Pánu Bohu, že Vás obdaril veľkou láskou k obetavej práci. Keď som Vám prvýkrát napísala, že sa mi veľmi páčia Vaše letáky, boli ste veľmi ochotní a odvtedy mi letáky posielate pravidelne. A ja nimi môžem obdariť svoje sestry, bratov, priateľky a všetkých ľudí.
Teraz Vám chcem opísať jednu príhodu, ktorú som zažila s Vašimi letákmi. Stalo sa to v jednu nedeľu v našom chráme. Pred službami Božími som s radosťou a láskou rozdávala tie nádherné veci so slovami: Prečítajte si a ak si nechcete ponechať na pamiatku, podarujte svojim blízkym. Jedna sestra sa na mňa odmietavo pozrela a povedala, že nechce nič jehovistické. A teraz mi možno ani veriť nebudete – prežila som niečo zvláštne. Pocítila som také veľké teplo pri srdci, niečo silné a láskavé. S úsmevom a rozžiarenými očami som jej odpovedala, že aj my evanjelici – kresťania – Božie deti – máme právo a moc šíriť evanjelium. Zvláštne, aká zmena sa stala, očividne nás Pán zmenil, aj postoj tejto sestry, aj postoj ostatných. Teraz už dokonca čakajú, kedy im niečo nové prinesiem. Mnohí sa pýtajú odkiaľ mám také krásne veci. Tak znova ďakujem Pánu Bohu za Vás aj za sestru Elenku zo S. L., od ktorej som dostala Vašu adresu.
Ešte raz Vám ďakujem za Vašu namáhavú, obetavú, ale krásnu prácu. Pozdravujem Vás všetkých. Milosť Pána Ježiša nach je s Vami.
Vaša sestra Z. V.

Milí priatelia v BTM,
pozdravujem Vás v mene Pána Ježiša Krista a znovu a znovu Vám ďakujem za Vašu službu. Citát z jedného listu, ktorý som dostala: „Mala si ma vidieť, ako som ostala prekvapená (veľmi milo), keď som otvorila Tvoj list a našla v ňom leták o tom, ako ma Boh veľmi miluje. Veľmi som to v ten deň potrebovala počuť.“
Môj osemročný synovec (uveril, keď mal štyri roky) má veľmi rád psíkov a básničku o psíkovi ma letáčiku KD2 sa naučil naspamäť a prihlásil sa s ňou do recitačnej súťaže. Žiaľ, pani učiteľka túto báseň neprijala. Vďaka Vám za týchto malých poslíkov lásky, povzbudenia a pravého slova do životnej situácie. Prosím, keby ste mohli niečo vydať o nebezpečenstve počítačových hier a závislosti od nich.
Sestre Dagmar ďakujem za riadky povzbudenia – v ten deň som to veľmi potrebovala počuť ja.
S vďačnosťou a prianím Božieho požehnania, múdrosti a sily k Vašej práci,
A. D.

Volám sa Lucia., mám 14 rokov a chodím do 9. ročníka. Verím v Boha, chodím do kostola, ale vôbec ma to nenapĺňa. Chcela by som byť Ježišovou kamarátkou. Viem, kto bol Ježiš, ale chcela by som vedieť o Ježišovi viac. Chcem byť dobrá k ľuďom, chcela by som sa podobať Ježišovi. Moje kamarátky sú takisto veriace, ale nič viac. Moja sestra sa o také veci vôbec nezaujíma. Moja mama chodí do kostola iba preto, aby ju ľudia neohovárali alebo preto, aby videla, kto má čo oblečené, a nie pre duchovnú podstatu. Podľa mňa naši kňazi pripisujú veľký význam Jažišovej matke Márii. Môj ocko je taký ako ja. Takže mám jeho súhlas a je rád, že som taká, aká som. Tento rok je pre mňa obzvlášť ťažký, lebo si mám vybrať, kam pôjdem ďalej študovať. Chcela by som pomáhať ľuďom a hovoriť im o Ježišovi. Ale najprv musím vedieť niečo o Ježišovi JA. Tak Vás prosím, aby ste mi s tým pomohli. Ďakujem za pochopenie. Dúfam, že mi pomôžete.
L. K.

Bratislavská tlačová misia, milí priatelia,
som vďačná milému Bohu za prácu, ktorú konáte. Som invalidná dôchodkyňa s príjmom 570 Sk, a preto Vám málo finančne prispievam na Vašu prácu a výdavky. Ďakujem Vám, že až doposiaľ ste mi posielali to, čo som si objednala a nebolo toho málo. Pán ma obdaril darom pre mňa najkrajším, som každý deň v kontakte s ľuďmi, ktorým môžem hovoriť o Jeho láske rôznym spôsobom. Mám radosť, keď vidím úsmev na tvári pri darovaní pohľadnice či letáčika. Minulý týždeň som sa po dlhom čase stretla s mladou ženou, ktorej som vo chvíli, keď trpela, podarovala dva Vaše pohľadnicové letáky: žalm 121 a Stopy. Po chvíľke nášho rozhovoru vytiahla z kabelky tieto dve pohľadnice celé ošúchané, ale ešte stále čitateľné so slovami: Pozri, stále ich nosím pri sebe a keď je mi ťažko, tak si ich pozriem a uľaví sam mi.
Len toľko som chcela. Ešte raz Vám ďakujem. Boh Vás žehnaj.
D. D.

Verzia pre tlač