Sú Vianoce. Vonku je poriadne chladno. V našich príbytkoch je teplo, je však teplo i v našich srdciach? Všakovaké vône krútia nám nosom, veď mnohé gazdinky už s veľkým predstihom pripravujú dobroty, len aby nič nechýbalo a v rohu izby žiaria svetielka vianočného stromčeka. Všetko je pripravené k vianočnej idyle. Jedlá od výmyslu sveta, krásne šaty i teplé kožuchy, poriadna hŕba darčekov, neraz veľmi honosných, na nikoho sa nesmie zabudnúť…a predsa, naozaj sme nezabudli na nikoho? Naozaj?
Milujem Ťa, Pane Ježiši, šepkám oddane, ďakujem, že si opustil slávu neba a prišiel medzi nás, ľudí, ďakujem, že ma máš rád a staráš sa o mňa, o moju rodinu…Och, Pane, Ty si Vianoce! Ty si každý deň našich životov! Ty si naše vchádzanie i vychádzanie, náš Život, Cesta, Pravda…
„Ideme do kostola,“ kričí naša mama,“ už ste pripravení?“ Pamätám ako teraz na ten hlas a na tú moju nedočkavosť vianočnej kostolnej atmosféry. Ale vtedy som Mu ešte nepatrila. Vtedy som na svoju škodu ani len netušila, o kom to vlastne ten pán farár hovorí, že vraj narodilo sa dieťa Ježiš. Malé, bezmocné nemluvňa v jasličkách, čo mi pripadalo veľmi milé a romantické. Páčila sa mi tá atmosféra, na Vianoce bývalo v kostole veľmi veľa ľudí, i takí, ktorí sa potom už celý rok neukázali. Tak ako ja. I im sa iste, tak ako mne, takáto romantika Vianoc páčila. Až omnoho rokov neskôr som sa stretla so živým Ježišom. Revolučné stretnutie spôsobilo poriadne zemetrasenie v mojom živote a iste i šok z moci a nesmiernej lásky živého Boha Ježiša. Žiadny nemotorný a slabý, na človeka odkázaný Ježiško, ale Boh mocný v slove i skutku, Pán pánov a Kráľ kráľov, ktorého meno je Ježiš, teda nie Ježiško, ale Ježiš!!! A potom som začala čítať Bibliu. Kto chce spoznať Pána Ježiša, musí čítať Bibliu. Obdiv a úcta k tomuto Bohu, ktorý sa mi dal a dáva ďalej spoznávať cez svoju knihu nám danú, sú len chabé vyjadrenia toho, čo vnímam a spoznávam stále viac a viac. Iste oveľa výstižnejšia je charakteristika Pána Ježiša v Izaiášovi, ktorú Duchom Božím vedený prorok Izaiáš napísal a iste nemal ani len predstavu o Spasiteľovi sveta, lebo žil 600 rokov pred Jeho narodením.

„Lebo dieťa sa nám narodilo,
syn nám je daný,
na jeho pleciach spočinie kniežactvo,
jeho meno bude:
Predivný radca, Mocný Boh,
Otec večnosti, Knieža pokoja.
Veľká bude jeho vláda
a nebude konca pokoju
na tróne Dávidovom
a v jeho kráľovstve,
lebo ho upevní právom
a spravodlivosťou
odteraz až naveky.“ (Izaiáš 9,5-6)

Nevyrážajú vám tieto mocné slová dych? Mne áno a stále viac, Boha naším rozumom nikdy, nikdy nemôžeme obsiahnuť. Je taký Veľký, taký Mocný, taký Majestátny, taký Milujúci, taký Štedrý… a my môžeme len jedno: v obdive srdca svojho kľaknúť na kolená a šepkať, milujem Ťa, Pane môj a ďakujem, že ma s láskou denne objímaš a staráš sa o mňa, hriešneho človeka.
Požehnané Vianoce počas celého nového kalendárneho roka, ba počas celého života s Kráľom kráľov a Pánom pánov, prajem nám všetkým, lebo kto má Ježiša v srdci, má Vianoce každý deň v roku.

(Dana Zubčáková)