Kto z nás si myslí, že skutočne nasleduje svojho Pána? Že je mu naozaj poddaný?

Pretože až tam, kde umiera naša vlastná túžba, žije posvätená poddanosť. Jednou z najväčších prekážok, ktoré nám bránia prísť k Ježišovi, je výhovorka na našu vlastnú povahu. Zo svojej povahy a prirodzených túžob robíme prekážku na ceste k Ježišovi. Ak prídeme k Nemu, prekvapene zistíme, že si naše prirodzené túžby vôbec nevšíma. Myslíme si, že môžeme Bohu venovať svoje obdarovanie. Nemôžete však niekomu darovať niečo, čo vám vlastne nepatrí! V skutočnosti môžete dať Bohu len jedinú vec – právo rozhodovať o vás. Ak Bohu dáte toto právo, právo ktorým rozhodujete o svojom živote, urobí s vami svätý pokus – a jeho pokusy sú vždy úspešné. Jedným zo znakov svätého božieho človeka je vnútorná činorodosť, ktorá vychádza z úplnej poddanosti Ježišovi Kristovi. V živote kresťana sa nachádza úžasná studňa, ktorá je nepominuteľným zdrojom osobitého života. Tou studňou je Boží Duch. Neustále v nej pramení čerstvá voda. Kresťan si uvedomuje, že je to Boh, kto pripravuje okolnosti jeho života; preto nereptá, ale bez výhrad sa poddáva Ježišovi. Pozor však, nikdy sa nepokúšajte urobiť zo svojej skúsenosti princíp aj pre druhých, ale nechajte Boha, aby s ostatnými konal rovnako originálne a tvorivo ako s vami! Ak sa celkom vydáte Ježišovi a pôjdete za Ním, keď povie: Poď!, tak bude Kristova výzva: Poď! znieť prostredníctvom vás aj ostatným ľuďom. Také ovocie nesie každá duša, ktorá všetko opustí a príde k Ježišovi.
Prišiel som k Nemu aj ja? Vydám sa za Ním teraz?
(Oswald Chambers)