Hľa, rozsievač vyšiel siať. Keď sial, niektoré zrná padli na kraj cesty. Prileteli vtáky a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali dostatok zeme. Tie vzišli rýchlo, lebo neboli hlboko v zemi, no keď potom vyšlo slnko, spálilo ich a pretože nemali koreň, uschli. Iné zrná padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Niektoré zrná padli do dobrej pôdy a priniesli úrodu: jedny stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a ďalšie tridsaťnásobnú. (Matúš 13,3-8)

Všimnime si, že zrno, ktoré rozsieva muž z podobenstva padajú všelikde. Nedáva si príliš veľký pozor na to, do akej pôdy seje. A to nám vykresľuje veľkorysosť nášho Boha. Boh nešetrí svojou milosťou, nešetrí láskou, nešetrí svojím slovom, ale bohato rozsieva slovo po celom svete bez ohľadu na to, aký ten svet je a akí sú ľudia v ňom. Je to zvláštne však? Boh posiela svoje slovo aj tam, kde si ho ľudia nepýtajú…

Ja veľakrát zápasím práve s otázkami: Je vhodné popriať kolegyni k narodeninám “Nech ťa Pán Boh žehná”, keď neverí v Boha? Je vhodné spomenúť nejaké slovo z Biblie človeku, o ktorom viete, že nechodí do kostola a zrejme ani nemá záujem o takéto veci? Myslím si, že by sme si nemali mýliť “obrábanie pôdy srdca“ nejakého človeka so siatím. Našou úlohou nie je naprávať život iného človeka, našou úlohou nie je ani dávať mu nejaké rady, našou úlohou je siať Božie slovo bez ohľadu na to, čo si o tej pôde myslíme. Siatie je dar. Dávame predsa tomu človeku niečo dobré, čo má potenciál priniesť veľkú úrodu. Nedávame niečo, za čo sa sami hanbíme. Nedávame niečo zbytočné a neschopné. Dávame niečo živé a mocné, čo má schopnosť zmeniť ľudský život.

Len si predstavme, koľko toho Boh seje do nášho života! Ako veľmi nás obklopuje svojou láskou, starostlivosťou. Koľko milosti na nás vysypal…. Skúsme rozmýšľať nad tým, za čo všetko môžeme byť vďační…

Čo je naším nepriateľom a na čom musíme pracovať?

Zamerajme sa na pôdu svojho srdca. Pán Ježiš v podobenstve hovorí o štyroch typoch pôdy, a v troch z nich je ukrytý nejaký nepriateľ. Nejaký konkrétny problém v našom živote, ktorý bráni tomu, aby naše životy prinášali úrodu, sú to rozptýlenie, povrchnosť alebo presýtenosť.

Kraj cesty – rozptýlenosť a neporozumenie (mimo centra života)

Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve, a nerozumie mu, prichádza ten zlý a uchytí, čo mu bolo zasiate do srdca; toto je zrno, ktoré bolo zasiate kraj cesty.

To je vtedy, keď Božie slovo zasahuje človeka iba okrajovo, pretože tie semená sú akoby rozptýlené kade-tade… Myslím si, že rozptýlenosť je v súčasnosti naším oveľa väčším problémom ako kedykoľvek predtým. Digitálna revolúcia v nás spôsobila, že sa nedokážeme sústredene venovať jednej veci dlhšie ako pár minút. Svoju pozornosť delíme v tom istom čase na kopec ďalších činností. Myslím si, že práve preto sa toľko ľudí cíti nevypočutých a nepochopených – pretože láska si vyžaduje plnú prítomnosť a čas. Slovo, ktoré padlo na kraj cesty, nie je centrom života človeka. Počuli sme ho niekde v kázni v nedeľu v kostole, ale tvoja rozptýlenosť ti bráni venovať sa mu dlhšie ako zopár sekúnd. Mnohým veciam ani nerozumieš a v podstate sa ani nesnažíš im porozumieť. A ak nerozumieš, Satan prichádza a postará sa o to, aby si to zabudol doslova ti to “vyzobe” z mysle aj zo srdca, podobne ako tie vtáky v podobenstve.

Porozumenie je teda kľúčové. Porozumenie je ako ten malinkatý korienok, ktorým sa Božie slovo spája s mojím osobným životom. Všimni si: nepriateľ prichádza ku každému, kto počúva. Počúvanie nie je ešte zárukou úrody. Keď počúvaš, ešte nie si imúnny voči pokušeniam. Ak iba počúvaš a nevenuješ slovu dostatočnú pozornosť na to, aby si porozumel, ak ho neurobíš centrom svojho života, rozptýlenosť všetkými okolitými možnosťami spôsobí, že zabudneš.

Snaž sa o porozumenie Božiemu slovu tak, že ho urobíš stredobodom svojej pozornosti. Nechávaj si pripomienky na pracovnom stole, na chladničke, kdekoľvek. Nech je centrom života. Ak nerozumieš, pokúšaj sa zjednodušiť si to, čo si počul. Vyhľadávaj vysvetlenia. Vysvetľuj si ho pre svoje vlastné vnímanie a prepájaj so svojím životom. Keď si čítaš slovo, vyhľadaj samotu. Vypni si zvuky na mobile, keď pracuješ a premýšľaš. Nedovoľ, aby ťa čokoľvek rozptyľovalo, aby rozptýlilo Božie slovo na okraj tvojej pozornosti. Na okraj života.

Skalnatá pôda – povrchnosť

Pre skalnatú pôdu je typické, že tam nie je dostatok zeme na to, aby sa zrno, ktoré do nej padne, uchytilo a zakorenilo.

A ktoré bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, čo počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma; nemá však koreňa v sebe, je len chvíľkový; len čo príde súženie alebo prenasledovanie pre to slovo, hneď sa pohorší.

Všimni si, že tu nejde o nezáujem o Božie veci. Pán Ježiš hovorí, že tí ľudia Božie slovo hneď s radosťou prijímajú. To sú všetky tie nadchnutia, keď na stretnutiach nadšene dvíhame ruky hore a hovoríme: “Áno, Pane, chválim ťa, si môj Boh! Tebe slúžim!” A dokonca keď aj vidíme, koľko vecí je v cirkvi zle. Čo všetko by ľudia okolo nás mali alebo nemali robiť a impulzívne reagujeme. No toto nadšenie možno aj pre nejakú službu alebo odhodlanie na zmeny je len chvíľkové. S radosťou prijímajú, ale nejdú do hĺbky. Chýbajú im korene skúseností, chýba vytrvalosť, trpezlivosť s ľuďmi, ktorí sú okolo nich. A v skutočnosti nie sú ochotní nič obetovať. Keď príde súženie, keď príde nejaký diskomfort služby, pretože musím robiť aj veci, ktoré ma nebavia, keď niekto na mňa v škole ukáže prstom, a potom ma vytlačia z partie kvôli tomu, že mám iné názory a hodnoty a nehrám hry, ktoré všetci poznajú… Radšej zamlčím, že verím v Pána Ježiša, keď sa niekto z veriacich vysmieva. Dokážem prijať skvelého milujúceho Boha, ktorý ma chráni, ale keď sa udejú nejaké ťažké veci, príde choroba, alebo sa mi stane niečo nepríjemne, už pochybujem o Božej dobrote…

Ak vnímaš, že máš sklon ťažko znášať nepohodlie kresťanstva, že ťažko znášaš stratu priateľov kvôli viere, a že hneď ako do tvojho života príde niečo bolestivé alebo ťažké, máš pochybnosti o Bohu, začni sa starať a kypriť pôdu svojho života. Pán Ježiš vždy volal ľudí do hĺbky. Z povrchného kresťanstva, ktoré uspokojuje iba mňa, do služby, ktorá je bolestivá. Od svojich vlastných myšlienok o dobručkom Pánbožkovi k skutočnému spoznávaniu Boha tak, ako je opísaný v Biblii. Neuspokoj sa nejakými biblickými frázami, ktoré si niekde počul, ale začni sa pýtať hlboké otázky. Dovoľ, aby sa slovo pre teba stalo osobným a konkrétnym. Začni bojovať so svojou povrchnosťou tým, že budeš brať Božie slovo vážne aj vtedy, keď bude pre teba nepohodlné veriť mu, alebo urobiť, čo od teba žiada.

Tŕnie – presýtenosť, zahltenosť

A ktoré bolo zasiate do tŕnia, to je ten, čo počúva slovo, ale starosti sveta a klam bohatstva udusia to slovo, takže zostáva bez úžitku.

Tŕnie – to sú starosti sveta, klamstvo bohatstva, pokušenie… Tŕnistá pôda je pôda plná niečoho, čo tam nepatrí. Čo bráni rastu. Keď máš príliš veľa podnetov, príliš veľa znepokojujúcich myšlienok, príliš veľa krúžkov vo svojom dennom harmonograme, príliš veľa buriny v srdci, ako je pýcha, netrpezlivosť, závisť, bolesť, neodpustenie… Keď nestíhame, máme starosti, alebo sme duševne presýtení inými vecami, náš život je ako pôda plná tŕnia, ktoré dusí moc Ducha svätého. Dusí potenciál Božieho slova, ktoré síce prijímame, ale zostáva bez úžitku.

Ak sa cítiš takto presýtený alebo zmätený, kvôli všetkým tým veciam, ktoré musíš stíhať a zvládať a aj kvôli všetkému čo denne vidíš a počuješ, je čas urobiť s tým poriadok. Vytrhaj to, čo do tvojho života nepatrí. Nedovoľ, aby tvoje srdce prerástli starosti, nedovoľ, aby bolesť, ktorú máš v srdci zabránila rastu Božieho kráľovstva v tvojom živote a udusila všetky tie Božie plány a predsavzatia.

Dobrá pôda – užitočnosť

A ktoré bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, čo počúva slovo a rozumie mu; ten prináša úžitok, a jeden prináša stonásobný, iný šesťdesiatnásobný a iný tridsaťnásobný.

Všimli ste si, v čom je rozdiel medzi tromi typmi pôdy, ktoré sme doteraz spomenuli a dobrou pôdou? Všetci tí ľudia počúvajú Božie slovo, niektorí sa musia starať o to, aby mu rozumeli, ale najväčší rozdiel je v prinášaní úžitku. Len dobrá pôda totiž prináša úžitok. A ešte jedna dôležitá vec: nie každý musí priniesť 100-násobný úžitok. Niektorí prinesú len 30- alebo 60-násobný. Ale to je úplne v poriadku! Do každého z nás predsa Boh vložil svoj potenciál, každý má inú mieru viery, iné podmienky, iné dary a predpoklady, a je úplný nezmysel sa porovnávať.

Prinášať úžitok znamená, že to, čo sa dozvieš, je užitočné nielen pre tvoj život, ale aj pre život ľudí, ktorí sú okolo teba. Neslúži Ti to len na povyšovanie sa, že koľko ja toho viem, aké mám hlboké poznanie…, ale znamená to, že konám podľa toho, čo hovorí Božie slovo. Môj život je zmenený. Lebo viera bez skutkov je mŕtva.

(Anna Činčuráková)