Kniha Žalmov je výnimočná kniha. Ukrýva v sebe obrovské bohatstvo. Sú v nej uložené mnohé osobné skúsenosti žalmistov. Sú v nej spísané mnohé hlboké zážitky tých, ktorí tie slová dali na papier. Ide o skúsenosti vybojované s Bohom… a niekedy aj proti Bohu. Veď často sa stáva, že namiesto toho, aby sme zápasili bok po boku s Bohom, bojujeme proti Nemu.

Aká hojná je Tvoja dobrota, ktorú si odložil tým, ktorí sa Ťa boja, dokázal si ju na tých, ktorí sa pred ľuďmi k Tebe utiekajú. Ty v skrýši svojej tváre ukryješ ich pred zákernosťou ľudí a schováš ich pod prístreškom pred škriepkou jazykov. Požehnaný Hospodin, lebo mi predivne prejavil milosť v čase súženia. Vo svojom rozrušení som riekol: Som odrezaný od Tvojho dohľadu! Ale si počul moje hlasné prosby, keď som k Tebe volal. Milujte Hospodina, všetci Jeho zbožní! Hospodin zachováva verných, ale nadmieru odpláca tomu, kto si počína pyšne. Zmužilí buďte, nech sa upevní srdce všetkých vás, ktorí očakávate na Hospodina. (Žalm 31,20-25)

Kniha Žalmov určite nie je kniha zložená z múdrych a neomylných poučiek. Veď túto knihu písali ľudia, ktorí sa tiež často hlboko mýlili a boli – možno pre niekoho – až prekvapujúco často omylní. Ale ako inak, veď niektoré z ich skúsenosti sa rodili v hlbokej bolesti duše.

V živote sú chvíle, keď nás nebaví počúvať rady druhých… Hlavne vtedy, keď máme pocit, že nám budú k ničomu. A práve v tom sú výborné žalmy. Žalmy sa nám nesnažia nič diktovať. Nik v nich nehovorí o niečom, čo by sám neprežil. Ich myšlienky sú hlboké a veľmi osobné. Veď povedzme si pravdu – mnohé zápasy si človek v živote musí vybojovať sám. Ľudia navôkol nás môžu povzbudiť, môžu podoprieť, ale to najťažšie je na každom osobne. Ak prežívate vo svojom živote niečo ťažké, tak určite viete, o čom hovorím.

Viera žalmistu, ktorý napísal tieto horeuvedené slová, sa nedá brať ako vzor dobrého veriaceho. Jeho viera totiž podľa ľudských merítok príliš kolíše. Raz bola hore a potom zase dole. Z jeho slov cítiť rozhádzané vnútro. Ale predsa sa on sám o niečom uistil.

Všetci tí, ktorí rešpektujú Boha, majú zaručené isté práva. Aj keď povedať „právo“ v tomto prípade nie je úplne najpresnejšie. To, čo pre nás Hospodin Boh robí, je nezaslúžená milosť. Pán Boh to robí z lásky k nám, mýliacim sa a hriešnym ľuďom. Na túto vec prišiel žalmista, keď bojoval sám v sebe. Skutočná viera sa totiž rodí nie vo vyrovnanosti, ale v nepokoji duše. Žalmista nám dnes hovorí o svojej skúsenosti. Hovorí o tom, ako musel utiecť od ľudí, od ich jazykov a nepríjemných slov…

Možno aj vy poznáte takúto túžbu. Utiecť. Slová vedia veľmi raniť. Príslovia vravia: život aj smrť sú v moci jazyka. Je možné, že sa žalmista na tých ľudí, o ktorých hovorí, spoliehal. Možno mali v jeho živote podstatné miesto. Blízki ľudia, žiaľ, vedia viac ublížiť ako cudzí… Niekedy skutočne potrebujeme ujsť pred ľuďmi. Najlepšie je utiecť k Bohu. Vyžalovať sa Mu. Dostať zo seba všetko, čo nás trápi a ťaží.

Pretože často nás iní tlačia do svojich vlastných predstáv o živote. Možno si to ani neuvedomujú. Len sa zamyslime. Rodičia majú predstavu o tom, ako by sa mali správať ich deti, ako by si mali alebo nemali plánovať život, čo všetko by mali ovládať… Ľudia tiež majú predstavu o tom, aký by mal byť ich farár, ich starosta, ich lekár, učiteľka ich syna alebo dcéry… Do istej miery je to prirodzené a do istej miery je to aj správne. Ale len do istej miery! Nie je správne, ak ktokoľvek svoje názory a myšlienky považuje a prezentuje za kresťanský postoj. V takom prípade pohŕda nielen inými ľuďmi, ale aj samotným Pánom Bohom.

Ako však zvládnuť takýto stav? Ak by sa našiel niekto taký snaživý, že by chcel vyhovieť všetkým, tak po čase zistí, že ani to v tejto situácii nepomôže. V konečnom dôsledku to môže pokaziť ešte viac. Tak potom ako na to? Zdá sa, že na tento stav akoby neexistovala žiadna odpoveď. Niekedy je ľahšie zvládnuť snehovú búrku v aute na šmykľavej ceste, ako si poradiť s ľudskými jazykmi. A preto je zbytočné snažiť sa sami.

Nášmu žalmistovi v takomto okamihu pomohol Hospodin. Čo pre neho urobil? Čo robí Hospodin pre tých, ktorí sa Ho boja? Ty v skrýši svojej tváre ukryješ ich pred zákernosťou ľudí a schováš ich pod prístreškom pred škriepkou jazykov. Tak Pán Boh pomáha. Pomáha aj vtedy, keď prestaneme čakať na Jeho pomoc. Žalmista vyznáva, že Boh koná „predivne“: Požehnaný Hospodin, ktorý mi predivne prejavil milosť v čase súženia. Toto nie sú len pekné a vzletné slová, za ktorými sa nič neskrýva. Ide v nich o to, že Božia pomoc nie je taká, ako si ju predstavujeme my. Je iná, než sú naše predstavy. Dokonca môžeme povedať, že je úplne iná. Pán Boh totiž často koná inak, než ho prosíme. Toto sa nám snaží povedať aj žalmista. Pán Boh mu pomohol až vo chvíli, keď on sám sa vzdal všetkých nádejí. Až vtedy, keď povedal: som odrezaný od Tvojho dohľadu! A práve preto za žalmistovými slovami chvály cítime jeho ubolenú dušu. To dobré a Božie je pre nás odložené a pripravené. Kde presne – to nevieme. Pán Boh nám to dá v správny čas. Je to spravodlivé? Áno aj nie. No ísť proti Bohu a prosiť Ho o niečo, s čím On nesúhlasí – to tiež nie je dobrá rada. Avšak skutočne čakať na Pána Boha má niečo do seba. Ale nie tak, že sa vzdáme všetkej zodpovednosti. Príslovie „pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže“, tiež má niečo do seba. Nemôžeme predsa chcieť, že sa všetko Božím zásahom dá do správnych koľají a my pritom budeme sedieť so založenými rukami.

Od Hospodina sme prijali nespočetné množstvo darov. Preto je na mieste meniť veci tak, ako aj nás mení Pán Boh. A to láskou! Láska je najúčinnejší spôsob zmeny! Milujme iných nie preto, aby nám to oplatili rovnakou mierou, ale kvôli láske samotnej. Žalmista nám radí, že pýcha a hrdosť nie je správna cesta. Vernosť Hospodinovi si niekedy vyžaduje aj to, aby sme sklonili hlavy. Vernosť Bohu nás vedie k tomu, aby sme milovali tých, ktorých je ťažké milovať. No na to je potrebné zbaviť sa značnej dávky hrdosti. Ale všetko má svoj význam. Ovocie takého postoja sa dostaví. Ako to dobro, ktoré má Pán Boh schované pre nás – aj keď nevieme, kedy ho dostaneme.

Niektoré zápasy si musíme vybojovať sami – ale to nie je celá pravda. V ľudskom pohľade na život áno. No my sa predsa nepozeráme na život iba našimi očami, že? Čím hlbšia je bolesť našej duše, čím je ťažšie rozpoloženie a čím väčšia neistota života, tým je nám Boh bližšie. V Ňom máme skutočnú nádej.

Nebeský Otče, s dôverou v Tvoje milosrdenstvo prichádzame k Tebe a prosíme: Daj, aby svetlo Tvojej pravdy preniklo temnotu nášho života. Skloň sa k nám vo svojej milosti. Pomôž tým, ktorí klesajú pod ťarchou života. Podopri preťažených. Dvíhaj klesajúcich. Osloboď od starostí a trápenia tých, ktorí už nevládzu ďalej. Povzbuď a utvrď vo viere tých, ktorí pochybujú. Daj, aby Tvoja láska bola rozliata medzi nami, aby aj iní videli, že sme Tvoji nasledovníci. Daj viac ochoty k službe darmi, ktoré si nám zveril a láskou, ktorou nás miluješ a chceš, aby sme aj my tak milovali. Zmiluj sa nad nami vďaka Pánovi Ježišovi Kristovi, nášmu Pánovi a Spasiteľovi. Amen.

(Erika Pospíšilová)