Niektoré veci sú nám ľuďom skryté. Nevidíme ich. Nemáme na ne dosah. Skrytým je však nám veriacim aj náš Boh. Božie slovo hovorí: Boha nikto nikdy nevidel… Boh prebýva v neprístupnom svete… Ale napriek tomu o Ňom máme veľa informácií.
Prečo asi je náš Boh utajený? Prečo je skrytý? Prečo sa nám nedáva poznať v plnosti už počas nášho života? Pokúsme sa nad tým popremýšľať. Faktom je, že ľudstvu sa podarilo odhaliť veľmi veľa vecí v rôznych oblastiach života. Podarilo sa mu odhaliť viaceré prevratné objavy. A čo sa z nich stalo? Ako sme ich my, ľudia, využili? Vyrobili sme si zbrane na ničenie ľudských životov. Zničili sme si lesy. Znečistili sme vodu a postupne si ničíme našu zem…
Pán Boh má iste veľa dôvodov na to, aby zostal utajený a skrytý pred človekom. Napriek týmto skutočnostiam, Pán Boh urobil všetko, čo bolo potrebné pre spásu ľudstva. On sa nám zjavil vo svojom Synovi, Ježišovi Kristovi. Dal nám Bibliu, ktorá nám v mnohom pomáha priblížiť sa k Bohu, ale na strane druhej mnohé i komplikuje. V Božom Slove sa nám totiž Boh zjavil ako Otec Stvoriteľ, ako Syn Vykupiteľ a ako Duch Svätý Posvätiteľ – teda ako Svätá Trojica. Samozrejme, ľudskému rozumu je nepochopiteľné, ako traja môžu byť jedno! Prečo sa nám Pán Boh nezjavil ako jeden Boh? Potom by sme nemali problém Ho pochopiť. Ale ak pozorne čítame Bibliu, tak v nej objavujeme Boha Otca, ktorý miluje svojho Syna. A toto je veľmi vážna vec – vzťah otca a syna, vzťah lásky. Pri krste svätom Pána Ježiša zazneli vzácne slová: Ty si môj milovaný syn…
Boží Syn dostal od Otca dôležitú úlohu – a to zomrieť za hriechy sveta, za hriechy ľudstva, za hriechy moje i tvoje. Zverená úloha nebola pre neho vôbec jednoduchá. Trpieť na kríži v potupe a bez Otca bolo naozaj veľmi náročné. Preto Kristus na kríži zvolal: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Napriek tejto skúsenosti mal Boží Syn úctu k svojmu Otcovi. Cítil k Nemu lásku, dôveroval Mu. Veril, že aj keď bude musieť trpieť, predsa len to má zásadný význam a cieľ. Veď by ho Otec neposlal trpieť len tak pre nič za nič. Láska, úcta a poslušnosť – toto môžeme obdivovať vo vzťahu Boha Otca a Boha Syna. Toto je hlboké posolstvo kresťanstva.
Kresťanstvo totiž nie je náboženstvom jednotlivca. Sú ľudia, ktorí i dnes tvrdia, že im stačí doma sa pomodliť, prečítať si Božie slovo, príp. pozrieť si bohoslužby v TV alebo vypočuť si ich z rozhlasu či internetu; ktorí nevidia dôvod, prečo by mali chodiť pravidelne do kostola či medzi veriacich. Lenže takýto život viery nie je kresťanstvo. Kresťanstvo je o vzťahoch! Kde sa dvaja alebo traja stretnú v Božom mene, tam je On uprostred nich. Do spoločenstva hriešnikov sme povolávaní, aby sme šli medzi nich a v Božej prítomnosti prijímali dary milosti. Keďže Pán Boh je Trojjediný – aj On vytvára vzťahy a to nielen so Synom, ale aj s Duchom Svätým.
Zlé jazyky tvrdia: Kde sú dvaja Slováci, tam je zvada. Kde sú traja, tam je zrada. Dvaja sa spoja a kujú pikle proti tomu tretiemu. Takto neraz fungujú naše medziľudské vzťahy kvôli našej porušiteľnosti hriechom. Naše vzťahy si však musíme chrániť, pracovať na nich, aby sme ich považovali za to najvážnejšie a najdôležitejšie, čo máme na tomto svete. Život človeka je naozaj o vzťahoch. O vzťahu človeka k Pánu Bohu a o vzťahu človeka k človeku. Otec miluje Syna. Syn poslúcha Otca. Chce Ho osláviť. Napokon spoločne posielajú na zem ľuďom Ducha Svätého. Oni dvaja sú hore a Duch Svätý pôsobí na zemi medzi nami. A všetci traja sú jedno. A to je tiež pre nás výzva, aby sme zachovávali jednotu ducha vo zväzku pokoja.
V našich rodinách, keďže sme všetci poznačení hriechom, to nemáme vôbec ľahké. Prichádzajú rôzne spory, konflikty, ktoré musíme riešiť. Podobne aj v Božej rodine vznikajú rôzne napätia. Tie nepokoje sú zvyčajne o našom postoji srdca. O tom, či sme uverili v Pána Boha, ktorý nás omilostil, ktorý nás prijal aj s našimi biedami, a ktorý nás bezpodmienečne miluje. Pán Boh nás vedie k tomu, aby sme aj my rovnako bezpodmienečne milovali svojich blížnych. Máme Otca, máme Syna a máme i Ducha Svätého. Božia Trojica má medzi sebou ukážkové vzťahy. Do takýchto vzťahov sme pozvaní aj my – každý jeden z nás. Pán Boh koná svoje dielo v nás i cez nás. On je hlava a my sme jednotlivé údy. Preto sa denne máme inšpirovať vzťahmi, ktoré panujú v Božej Trojici. Preto je dôležité, aby sme denne prosili o dar Svätého Ducha. On nás následne povedie. Každý človek má isté poslanie na tejto zemi. Tak, ako Boží Syn prijal úlohu od Otca, aj nám Pán Boh zveruje jednotlivé úlohy: Ako aj mňa poslal Otec, tak posielam aj ja vás… Posielam vás do temnoty tohto sveta – do nelásky, závisti, nenávisti… Do nich máme vstupovať ako svetlo a ako soľ tohto sveta. Ako Božie nástroje ich máme premáhať dobrom.
Keď hovoríme o Bohu Otcovi, Synovi a Duchu Svätom, hovoríme o svätých, dokonalých vzťahoch. Do nich sme povolaní aj my, kresťania. Keď sa modlíme za zdravie, za jednotlivé potreby nášho života, zahrňme do našich modlitieb aj lásku, milosť a dary nášho Boha. Prosme o ne! Len vtedy môže milosť Pána Ježiša Krista, láska Božia a prítomnosť Ducha Svätého spočívať na každom jednom z nás, na našich rodinách i spoločenstve.
Trojjediný Bože, k Tebe dnes voláme, lebo si nám znova pripomenul, že naša viera v Teba je založená na vzťahoch – na vzťahu, ktorý máme s Tebou a tiež na vzťahoch, ktoré máme s ostatnými veriacimi. Uvedomujeme si, že nikto z nás nie je dokonalý. Hriechy nás zraňujú a následne rozdeľujú. Odpusť nám to. Pomôž nám nachádzať v sebe silu k odpusteniu, zmiereniu a k budovaniu spoločenstva cirkvi, kde vládne Tvoja milosť, láska a kde je hojná účasť Svätého Ducha. Vzhliadame do výšin, lebo túžime, aby si aj pri nás naplnil svoje zasľúbenia, aby už tu na zemi sme mohli zažívať Tvoju svätú prítomnosť a požehnanie. Na Tvoju milosť očakávame teraz i počas ďalších dní. Amen.
(Erika Pospíšilová)
