Radosťou detí ohrejú si ruky
budú sa usmievať a hovoriť:
Sú tu Vianoce

a bielou niťou obrúbi mráz
to rozstrapkané
čo sa v nich obnosilo za tie dlhé roky
A budú trošku veselí
a trošku smutní
a trošku pobavení sami sebou
a ticho roztiahne svojich desať prstov
pred ich tváre
a zamrzne do opustených ulíc
A teplé ramená stromčekov
vtlačia sa do okien až si bezdetní
vyjdú po večeri na prechádzku
a budú sa držať za ruky
a budú si deťmi
a každý z tých dvoch
bude sa snažiť byť ten dospelejší
bude sa starať o toho druhého
pretože vonku je klzko
a vo vnútri sú Vianoce
(Jan Skácel)