Pamätáte sa ešte na Kristin Vindsetmo z Nórska? V novembri vyjde na Slovensku jej kniha. Bude to zvláštna kniha obsahujúca jej pohrebné kázne či príhovory. Kristin má dar stručne, ale veľmi jasne sa vyjadrovať a citlivo zasiahnuť ľudskú dušu aj v čase zármutku a bolesti a povzbudiť aj potešiť. Veď posúďte sami. Ponúkame vám ukážku z tejto pripravovanej knižky.

Hospodin, Boh, vysadil záhradu v Edene na východe a postavil do nej človeka, ktorého stvárnil. Hospodin, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad lákavým a na jedenie chutným. Uprostred záhrady dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla. (1. Mojžišova 2,8-9)

Biblia nám hovorí, že Boh si pre ľudí, ktorých stvoril, želal len to najlepšie.
Preto vytvoril nádhernú dokonalú záhradu, v ktorej sme mohli žiť. Avšak nanešťastie príliš rýchlo prišlo zlo a ľudia museli túto záhradu opustiť.
Nie je ťažké domyslieť si, aké to bolo.
My, ľudia, prirodzene cítime túžbu po domove a aj sami si prajeme vytvoriť okolo nás to najkrajšie prostredie, aké sa len dá.
Aj Astrid mala v sebe túto túžbu. Aj ona túžila vytvoriť okolo svojho domu nádherné prostredie. Celý svah od jej domu k ceste bol úžasným závanom leta…
Avšak v našom svete je toho tak veľa, čo ohrozuje naše kvety! Na jeseň a v zime vädnú a umierajú, a to bez ohľadu na to, aký šikovný a pracovitý je záhradník…
No našou nádejou je, že Astrid je teraz už tam, kde ruže nikdy nevädnú a neumierajú – tak ako je to v názve jednej piesne.

Na pohrebe v kostole chceme prežiť blízkosť a lásku, a taktiež potrebujeme posilniť našu nádej a vieru.
Veríme, že keď umrieme, môže nás Boh (ktorý nás stvoril) stvoriť nanovo. Stvoriť nás znova pre večný život u Neho. A v tomto živote už bude všetko iba dobré.
Môžeme dúfať, že Astrid tam bude obklopená tými najkrajšími kvetmi už naveky. Je dobré pevne sa držať myšlienky na večný život v Božom kráľovstve práve teraz, keď nás ťaží bolesť a smútok.

A takto sa stáva deň pohrebu aj dňom vďaky.
Vy, deti Astrid, ste povedali, že ste s mamou prežili bezpečné detstvo. To znamená, že máte veľmi veľa krásnych spomienok, ktoré sú vaším bohatstvom, a ktoré vám aj naďalej budú dávať v živote pocit bezpečia. Je toho veľa, za čo môžete byť vďační.
Tieto spomienky si dobre uchovajte a podeľte sa o ne aj s tými, ktorí prídu po vás. Tak aby pamiatka na Astrid žila aj ďalej.

Chcem vám tiež pripomenúť, že aj keď stratíme našich drahých rodičov tu na zemi, stále máme Otca v nebi, ktorý nás miluje a stará sa o nás.
Ježiš povedal: Nezanechám vás ako siroty, ale budem s vami po všetky dni.
Preto vieme, že existuje Niekto, kto rozumie našej bolesti a strate a s kým môžeme o všetkom hovoriť.
Nezabúdajme, že či žijeme, alebo umierame, vždy sme Božie milované deti, o ktoré sa On vždy stará a pamätá na ne.
A taktiež dúfame, že sa v Jeho dobrom kráľovstve raz znova stretneme!
Všetci, ktorí sme sa navzájom milovali už tu na zemi.

Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku.
Na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza.
Dušu mi občerstvuje, po spravodlivých cestách vodí ma pre svoje meno.
Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú.
Stôl mi prestieraš pred mojimi protivníkmi, hlavu mi pomazávaš olejom, je preplnený kalich môj.
Len dobrota a milosť bude ma sprevádzať po všetky dni môjho života a bývať budem v dome Hospodinovom dlhé časy.
Žalm 23