Hovorí sa, že na slovách nezáleží, že dôležité sú skutky. Áno, ale…

Lebo ako dážď a sneh padá z neba, a nevracia sa tam, ale napája zem, robí ju plodnou, úrodnou a dáva semeno rozsievačovi a jediacemu chlieb, tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst: nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam. (Izaiáš 55,10-11)

Slová, ktoré raz vypustíme z úst, už nemôžeme vziať späť, aj keď by sme si to niekedy priali. A naše slová majú dopad. Všetci máme asi skúsenosti s tým, ako veľmi môže slovo zraniť, zraziť, ponížiť… A hádam máme aj opačné skúsenosti – ako dokáže správne slovo vyslovené v pravú chvíľu zase povzbudiť, utešiť, dodať silu a odvahu…
Niekedy sa hovorí, že na slovách nezáleží, lebo najdôležitejšie sú skutky. Môže to byť problém vtedy, keď naše slová a skutky nie sú v súlade. Potom naozaj platia viac tie skutky. Avšak aj na slovách záleží, pretože majú veľkú moc. Či v nejakej situácii prehovoríme alebo budeme mlčať, aké slová zvolíme, čo vyjde z našich úst – to všetko je súčasťou nášho konania, skutkov.
Preto vážme dobre svoje slová. Apoštol Pavol nás povzbudzuje: Nijaké mrzké slovo nech vám nevychádza z úst, ale len dobré, aby budovalo, kde treba, a poslucháčom prinášalo požehnanie. (Efezským 4,29)
Ešte väčšiu moc má Božie slovo. Tvorí veci nové, obnovuje staré, premieňa. Božie slovo v Biblii nám nechce len sprostredkovať informácie, ono sa nás chce aj mocne dotknúť a prinášať ovocie v našom živote.
Keďže vieme, že nás môžu slová druhých zraniť, naučili sme sa voči nim čiastočne obrniť, aby k nám tak veľmi neprenikali. Dokážeme taktiež slová filtrovať, vypustiť to, čo nechceme počuť, čo nám nezapadá do našich schém, čo pre nás nie je príjemné. Žiaľ, niečo podobné sme sa naučili robiť – na našu veľkú škodu – aj s Božím slovom. A tak sa znova zamyslime. Začnime si opäť vážiť Božie slovo. Prestaňme sa mu brániť a filtrovať ho. Otvorme sa jeho moci. Dovoľme mu, aby v našom živote vykonalo to, na čo nám ho Boh poslal.
(Pavel Semela)